Najvyšší vrch: Dúbravka (397 m)
Východoslovenská pahorkatina predstavuje hornatejšiu časť
Východoslovenskej nížiny. Ide o 114 km dlhé a 2 – 25 km široké
pohorie ohraničujúce zo západu a zo severu Východoslovenskú rovinu.
Podložie tvoria predovšetkým naplavené sedimentálne horniny (íly, piesky,
štrky…).
Východoslovenská pahorkatina sa delí na tieto podcelky:
- Podslanská pahorkatina
- Toplianska niva
- Vranovská pahorkatina
- Ondavská niva
- Pozdišovský chrbát
- Laborecká niva
- Podvihorlatská pahorkatina
- Zalužická pahorkatina
- Petrovské podhorie
Pohorie má pahorkatinový reliéf so širokými plochými chrbtami.
Prevláda nížinná pahorkatina, ale značné plochy zaberá aj rovinný
reliéf, najmä pozdĺž vodných tokov Tople, Ondavy, Laborca a Olše. Lesy
boli z veľkej časti už v minulosti vyrúbané. Územie dnes pokrývajú
lúky, obrábaná pôda a vinice. Väčšina vrchov sa pohybuje v nadmorskej
výške medzi 200 – 300 m.
Zdroje:
1. Dúbravka (397 m)
2. Kameň (348 m)
3. Lazec (348 m)
4. Sršnisko (338 m)
5. Bubenica (325 m)
6. Hôrka (267 m)
7. Jamisko (248 m)
8. Hora* (239 m)
9. Kamenec (236 m)
10. Červený kameň (232 m)
11. Kolová hora (232 m)
12. Sadenec (232 m)
13. Hôrka (228 m)
14. Skalka (225 m)
15. Parcelačky (222 m)
16. Hliník (221 m)
17. Ortáš* (214 m)
18. Ondrejský kopec (Svätý Ondrej) (211 m)
19. Kozák (210 m)
20. Černiny (205 m)
21. Mastenič (204 m)
22. Prosiská (204 m)
23. Dielnica (201 m)
24. Úboč (201 m)
25. Chotárka (200 m)
26. Stavy* (200 m)
27. Vlčia hora (200 m)
28. Hradská (197 m)
29. Baňa (191 m)
30. Grúň (189 m)
31. Borsučina (185 m)
32. Maliníky (183 m)
33. Riedky vrch (183 m)
34. Rúbanec (183 m)
35. Hlava (180 m)
36. Albínovská hora (177 m)
37. Horvátov vrch (176 m)
38. Španí vrch (176 m)
39. Vysoká hôrka (174 m)
40. Grúň (170 m)
41. Hečka (169 m)
42. Biela hora (159 m)
43. Lipaňa* (157 m)
44. Ostráň* (155 m)
45. Grúň (145 m)
46. Panské Ortáše (113 m)