Najvyšší vrch: Chlieviská* (1024 m)
Pohorie má vrchovinový až hornatinový reliéf, vyskytujú sa tu krasové
i bralnaté formy reliéfu. Značnú časť pohoria pokrývajú lesy,
v najnižších polohách listnaté, s prevahou dubu a hrabu, v stredných
polohách zmiešané a v najvyšších polohách ihličnaté, najmä smrek.
Pohorie patrí klimaticky do mierne chladnej oblasti, jeho vrcholové časti do
chladnej klimatickej oblasti.
Pohorie Žiar sa delí na tieto podcelky:
- Sokol
- Vyšehrad
- Horeňovo
- Rovne
V centrálnej časti pohoria sa nachádza vrch Vyšehrad z ktorého sú
výhľady na Turčiansku a Hornonitriansku kotlinu, žiar, Veľkú a Malú
Fatru. Jeho okolie patrí podľa archeologických nálezov k najstarším
miestam so slovanským osídlením v Turci.
Zdroje:
1. Chlieviská* (1024 m)
2. Sokol (1013 m)
3. Zniev* (985 m)
4. Závozy (912 m)
5. Horženovo (Horeňovo) (892 m)
6. Gaštan (838 m)
7. Nemcovo (832 m)
8. Vyšehrad (830 m)
9. Vysoký vrch (829 m)
10. Mačací zámok (Misárske) (790 m)
11. Rozložná (783 m)
12. Čierny diel (780 m)
13. Malý Vyšehrad (766 m)
14. Žiar (757 m)
15. Vlčia (753 m)
16. Podhoreň* (750 m)
17. Tlstý vrch (734 m)
18. Opálený vrch (733 m)
19. Pálený vrch (724 m)
20. Širiakovo (722 m)
21. Čierny les (721 m)
22. Vápenec (709 m)
23. Košarisko (686 m)
24. Požežská hlava (673 m)
25. Bôrová (671 m)
26. Havraní vrch (655 m)
27. Starý háj (626 m)
28. Bukovec* (620 m)
29. Vysoký vrch (616 m)
30. Pínerovský vrch (600 m)
31. Ostrý vrch (596 m)
32. Šiarec (580 m)
33. Kypík (571 m)
34. Oranovo (542 m)
