Ivan
Keď ma Vinco pozval na prechádzku z Vrbového na Plešivec, tak som sa
potešil, lebo toľko sladkého, čo som ešte aj pred sviatkami pojedol by sa
patrilo aspoň trochu spáliť. No večer pred odchodom som sa necítil dobre +
večerné správy o šíriacej sa chorobe mi pridali placebo ďalšie
príznaky. A do toho ten neutíchajúci dážď ma primäli k odvolaniu mojej
účasti. Na druhý deň ma o pol desiatej zobudili silné slnečné lúče
predierajúce sa aj cez sklopené žalúzie. A príznaky choroby nikde. Hovoril
som si: Keďže to Púchovčanky tiež odvolali, tak už šiel len Vinco
s Jožom. Škoda, že som nešiel s nimi. Lenže potom som si všimol SMS od
Jozefa, že ani on nejde. Chudák Vinco, nik neprišiel s ním zdieľať jeho
túžbu. Pre istotu som mu napísal SMS, či náhodou nešiel. Už bol za
Šípkovým, je to bojovník. V tom mi skrsla myšlienka: „Ošmek!“. Malá
osada na hrebeni Malých Karpát, do ktorej sa dá prísť autom a je na trase
medzi Šípkovým a Plešivcom. Hneď som si vypočítal za koľko minút sa tam
môžem dostať a kedy tam asi príde Vinco. Stíham. Hneď som sa prezliekol
z pyžama, vypil pohár vody a utekal. Žena mi ešte pri výťahu podáva
aspoň banán. Načo, veď z Ošmeku je to na Plešivec asi len dva kilometre,
o chvíľu som späť, tak načo jedlo. Ale zobral som ho. Keď som dorazil na
Ošmek, Vinco tam už bol. Dnes je nejaký rýchly. Keď som vystupoval z auta,
cítil som sa trochu trápne, že som si prišiel zlíznuť smotanu a bez
námahy, potu a skoro bez zablatenia by som dosiahol cieľ, ale aspoň tam bude
mať kto Vincovi pogratulovať k dosiahnutému vrcholu. Keď tu Vinco povedal,
že on ide až na Čahtický hrad. Najprv som si myslel, že to kvôli mne, aby
som nedostal medailu grátis, ale potom povedal, že sa pre to rozhodol už
večer. Hoci som bol nalačno a nemal som batoh, takže okrem krpatého banánu
som nemal nič jesť ani piť, ihneď som s hradom súhlasil. Veď od sviatkov
pociťujem veľkú zásobu energie. Okrem toho sa na hrade Vincent so mnou
podelil o jeho výborný zázvorový čaj s medom a dal mi aj polovicu svoj
chutného rohlíka. Trasu už poznám za posledných desať rokov naspamäť,
ale dnes sa mi zdala výnimočne pekná. Dík za super prechádzku. Nakoniec
z očakávaných štyroch kilometrov sa stalo skoro sedemnásť. Som zvedavý
čo sa dnes doma varilo. Ale to už je iný príbeh 