Jozef
Pôvodný plán bol trochu iný. Z domu sme mali vyraziť v piatok ráno, odparkovať vozidlo pri Žiarskej chate a absolvovať túru. Počasie však bolo proti a tak sme boli nútení zmeniť plány. Autom sme vyrazili až piatok poobede.
Dorazili sme k chate, ubytovali sa a okamžite sme zahájili prípravy na opekačku. Zo začiatku to šlo dobre, ale potom začalo pršať. Oheň zo začiatku statočne odolával, tak sme stihli všetko doopekať. V podobnom upršanom duchu však mal byť celý víkend.
Na druhý deň sme si privstali, aby sme využili počasie. Doobeda nemalo pršať. Preto padla voľba na Baranec. Vypočítali sme to tak, že dážď nás mal zachytiť až na zostupe v menej náročnejšom teréne.
Počas šľapania do Žiarskeho sedla nás obehol jeden bežec v strednom veku. Úchytkom sa nás opýtal, kam ideme. Odvetili sme „na Baranec“. Chlapík utekal ďalej a za chvíľku nám zmizol z očí v „oblaku“. Ticho sme závideli, nám to tak do kopca nešlo. O nejaký čas utekal dole, tentoraz sa na chvíľku zastavil a hovorí „Zmenil sa vietor, budete odmenení. Na Baranci budú výhľady, hentam na hrebeni nie“ a pokračoval ďalej. Len tak pre istotu sme sa obzreli okolo a vidíme nič – sme v oblakoch.
Oblačnosť mala byť dnes vysoká, aj bola. Chlapíkovi sme však verili, pretože pôsobil dôveryhodným dojmom a bolo cítiť z neho, že vie, čo hovorí. To je veru v dnešnej dobe vzácnosť. Veľa ľudí dnes netuší, čo hovorí a neraz ani nevedia čo robia. Chlapík mal pravdu. Dôkazový materiál sa nachádza vo fotogalérii. Meteorológom však predpoveď celkom nevyšla, pretože sme sa na chatu vrátili suchou nohou. Pršalo až hodne neskôr, ako sľubovali.