
Na druhý deň bola predpoveď tiež nepriaznivá. Meteorológovia sa nevedeli dohodnúť koľko milimetrov zrážok spadne. Všetci však svorne tvrdili, že pršať bude. Preto sme si znovu privstali a už okolo 07:00 hod. sme šľapali do kopca.
Tentoraz voľba padla na okruh – Žiarska chata – Príslop – Baníkov – Hrubá kopa – Tri kopy – Žiarska chata. Zo začiatku bolo počasie lepšie ako včera. Občas sme sa obzreli aj na Baranec, ktorý mal postriebrený vrchol. Smrek tiež. Obdivovali sme ich krásu a vôbec nás nenapadlo, že aj nás to striebro čaká. Už pred Príslopom sme si uvedomili, že dnes nie je včera.
Bez rukavíc, čiapky a bundy by to veru nešlo ani včera, ani dnes. Čím vyššie sme šli a čím bližšie Baníkovu a hlavnému hrebeňu sme boli, tým viac striebra sa nám stavalo do cesty. Na vrchole Baníkova to už bola pravá zima. Skúsili sme ísť aj ďalej podľa prvotného plánu, ale nedalo sa. Zvíťazil pud sebazáchovy a preto sme to radšej otočili. Dôkazový materiál je vo fotogalérii. Za nami šli traja Česi, ktorí pokračovali ďalej. Ani im to však dlho nevydržalo a znovu sme sa stretli na Príslope.
Keďže sme mali času dosť, upravili sme trasu o dva „nižšie“ kopčeky, ktoré sú mimo turistického chodníka, ale vyšľapaný chodníček na ne vedie. Keď sme zostupovali začalo snežiť. No, lepšie ako keby pršalo. Nakoniec meteorológom predsa len niečo vyšlo. Pri konci túry nás zastihol dážď. Našťastie to už k chate nebolo až tak ďaleko.