
Deň tretí – má pršať, hľadáme program:
Ako sa hovorí, kto hľadá, nájde. Je to tak. Ivana toľko hľadala, až našla „oko tornáda“. Všade malo pršať, ale pri Dunajci malo začať až večer. A kde my už budeme večer? Ako sa neskôr ukázalo, stále tam. Ale to sme nemohli vedieť.
Začalo to nevinne. Ideme iba na prechádzku. Pomotáme sa okolo Dunajca. Bolo s nami totiž malé asi 5 ročné dievčatko. Keď už okolo rieky, tak aj možno objavíme nejaké prúty. Veru aj hej, ale na Poľskej strane.
Maličká už za chvíľku bola unavená. Už hrozilo, že ďalej nepôjde, keď tu zrazu vyhlásila preteky a už sa bežalo. Zaujímavé. To už som niekde počul "Keď nevládzem, tak pobehnem (utekám) ďalej. A veru dieťa to nehovorilo.
No čo Vám poviem, toľko porážok v pretekoch v sérii za sebou som dávno neabsolvoval. Ale dievčatko bolo charakter a raz ma nechalo vyhrať. Ako sa neskôr tradične ukázalo, na prechádzke maličká často nevládala, pokiaľ nebola niečím zaujatá a večer to bola hotová neriadená strela, tak lietala po chate.
Toto mi asi nik neuverí, pretože sa to asi dosiaľ ani nestalo. Niekto iný nafotil viac fotiek na akcii ako ja! Bola to maličká. A urobila tých fotiek veru dosť. Dokonca jej niektoré celkom vyšli. S takým zápalom pristupovať k fotografii, to sa veru často nevidí, teda, ja to často nevidím.
Nakoniec sme si po prútiky museli ísť na poľskú stranu. Marián s Marošom si zaspomínali ako to bolo v minulosti a už aj plietli. Samozrejme pod poctivým odborným dohľadom Ivany.
Na záver už len dodám, že nás veľmi lákali „Tri koruny“, ale tentoraz to nevyšlo. Tentoraz možno nie, ale jedného krásneho dňa ich pridám do túžob a ešte krajšieho dňa tam pôjdeme.