A ja som si myslel, že idem iba marhuľky pooberať na lekvár, alebo
džem, to je už jedno. Nič netušiaci som spadol do Jozefovej pasce.
Ale čo ešte Jozef zabudol spomenúť, ako presviedčacie metódy použil na
mňa osvedčený to trik. No možno až tak na mňa nie, to skôr na Dušana,
ale ten ani na SMS-ky nereagoval, keď mu Jozef písal, že ideme spolu na
štrkovku. Proste neprišiel a ani netuší o čo prišiel.
A teraz k tomu presvedčiacemu predmetu. Tým predmetom bolo pivečko,
priamo z chladničky vytiahnuté a správne chladené a uložené do ruksaku,
ktoré sa vzápätí viezlo na Jozefovom chrbte pred mojím zrakom na
spomínanú štrkovku. A ja chtiac, nechtiac, ak som ho chcel, musel som
naskočiť na starú osvedčenú Esku jeho otca a nasledovať jeho ruksak na
chrbte až na inklinované miesto, ako pes s vyplazeným jazykom.
Takže takéto triky použil Jozef na mňa. Všetko mal dôkladne
pripravené, dômyselne vymyslené. A ja už teraz, ako píšem túto reakciu
musím povedať, že to bolo fajn. Voda bola parádna, prekvapivo čistá a
príjemne teplá, až sa nám z nej nechcelo von, lebo na brehu fúkal vietor a
ten bol studenší ako voda. To, že Jozef obetoval všetko preto aby ma na
štrkovku dostal svedčí, že neváhal a vystúpil na breh a pivečko mi
doniesol do teplučkej vody, kde som ho pôžitkársky vypil bez toho, aby ma
ovial studený vetrík.
Nebola to síce žiadna turistická akcia s dlhou trasou a ani s veľkým
prevýšením, ako to mám ja rád, ale aj tak musím povedať, že to bola
vynikajúca akcia, na ktorú som sa nechal namotať.
Jozef ďakujem. Ďakujem za marhuľky, ďakujem za požičané plavky,
uterák, ba aj za ten bicykel ďakujem. Proste ďakujem. A samozrejme aj za to
pivečko ďakujem.