Vinco
…dobré ráno
Je ráno
Noc bola v kolibe kľudná a celkom dobre som sa vyspal. Chvalabohu ani tie
hraboše ma v noci neotravovali 
. Kvalitný spánok bol nevyhnutný, veď ma
zajtra čakal náročný deň. Budík som si nastavil na 6.30 hod., ale
vstávať sa mi hneď nechcelo. A tak som si natiahol polihovanie do ôsmej,
lebo na doputovanie k cieľu druhého dňa som mal celý deň.
Na raňajky opäť prišlo na rad Adventúre menu. Tentoraz to bol ryžový nákyp, ktorý mi poskytol dostatok cukrov na prísun tak potrebnej energie. Po raňajkách a zbalení sa, si svoju prácu ešte vykonala zubná kefka. Veď ranná hygiena je dôležitá. A keď som kolibke pod Príslopom poďakoval za to, že ma prichýlila, vydal som sa na druhý deň putovania s cieľom na chate pod Borišovom.
Prvá zastávka
Bola na vrchu Kľak. No lež som naň dorazil stalo sa toto:
Keď som vyrazil, tak asi po kilometri sa príjemná lesná cestička zmenila
vo výživné stúpanie. Červená značka odbočila doľava do „kopčeka“ a
v tom momente začala naozajstná turistika. Ja som to prijal s radosťou,
veď prečo sa hneď v úvode nezahriať na prevádzkovú teplotu? No neskôr
som zistil, že to zahrievanie bude také časté, že budem až horieť Pre
tých, ktorí tiež pôjdu Veľkofatranskú magistrálu odkazujem, že táto
druhá časť je stále hore-dole bez pardonu. V tejto časti trasy som zažil
iba jednu traverzu. Všetky „kopčeky“ na trase si je treba poctivo
vyšliapať a po krátkom klesaní repete a potom ďalšie repete a potom
ďalšie repete a potom…
Inak musím spomenúť aj značenie magistrály. Neviem ako z opačného smeru, ale zo smeru z Ľubochne sa mi ani raz za celé tri dni nestalo, že by ma červená nechala zablúdiť. Bolo len treba vždy hľadať ten správny strom, ktorý bol červenou značkou vyzdobený.
Na vrcholoch som zastavoval iba na krátku chvíľu. Žal som iba odmenu za
vynaloženú námahu. A tou odmenou boli prekrásne oku lahodiace výhľady,
ktoré umocňovalo v ten deň nádherné počasie. Tých sa človek nikdy
nenabaží. Ale treba si ich zaslúžiť.
Prvé boli na vrchu Chládkové a potom už prišiel klenot výhľadov na vrchu
Kľak. A tu som si spravil dlhšiu prestávku. Aj plecia som
nechal oddýchnuť.
Vrch ponúka prenádherný kruhový výhľad. Vidieť z neho hrebeň Veľkej
Fatry od Ploskej na Rakytov, Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry,
Nízke Tatry a dokonca aj Babiu horu v Oravských Beskydách. Proste
neskutočná nádhera.
Po chvíli, v čase mojej prestávky na Kľaku, dobehli na vrchol dvaja ultra
trailisti. Prehodili sme spolu pár viet, podozvedali zaujímavé veci a na
koniec som si „vydupal“ aj spoločnú fotografiu. Keď mi po chvíli
zmizli z dohľadu pokračoval som aj ja ďalej.
Druhá zastávka
Asi o 14.30 hod. som dorazil do Sedla pod Kopou. A keďže moje bruško
už riadne „kričalo“ doprial som mu gastronomický pôžitok. Suchá
saláma, syr Bambino a ľanový chlebík „mu“ veľmi chutil. Nezabudol som
ani na riadnu dávku cukrov v podobe hroznového cukru a samozrejme zalial som
to pramenitou vodou, ktorú som dostal do daru pri kolibe Príslop. Hneď po
chvíli som ucítil nadobudnutú silu 
Po prestávke som
pokračoval ďalej.
Posledná zastávka
Pred poslednou zastávkou ma čakalo ešte pár kopčekov. No jeden bol taký, na ktorom som pocítil zvláštnu radosť. A tým kopčekom bol Šoproň. Z neho som už priamo pred sebou mal cieľ – chatu pod Borišovom ako na dlani. Bolo to už len dole kopcom k rázcestníku a potom jemne hore k chate. Úspešne a v zdraví som pred siedmou večer dorazil na chatu.
Keď som vstúpil do chaty bolo v nej rušno. Vo vnútri sedelo sedem
mladých žien – turistiek a neskôr sa pridali ešte tri. Mužské pokolenie
v podobe mňa dostalo jednoznačne na frak. Ja som s nimi prehodil len pár
viet, lebo viac ma zaujímalo, čo môžem na chate zjesť a vypiť.
Najprv som sa prihlásil na ubytovanie a potom sa už pustil do hustej a
vynikajúcej kapustnice a do čapovaného pivečka. Keď som zažehnal hlad a
počiatočný smäd, išiel som sa zložiť na izbu. Po návrate späť dole som
pivo zopakoval ešte dva krát a ku každému prikúpil kamarátky v malých,
fakt v úplne malých, malilinkých, drobnučkých pohárikoch
bieleho Horca.
Ešte nakoniec spomeniem aj to, že som sa tu už pri príchode zoznámil a veľmi príjemne porozprával s mladou dievčinou Peťkou, ktorá tak ako ja, i ona putovala Veľkou Fatrou sama. Na druhý deň včasne ráno pred odchodom ešte vybehla na Borišov a mala potom pokračovať rovnakým smerom ako ja, teda na Suchý a ďalej na Krížnu. No ráno, keď bolo treba pokračovať ďalej uvidela kopiace sa tmavé mraky nad Suchým a tak zmenila svoj plán / trasu. Ja ale nie. Potreboval som ísť práve tým smerom do Vyšnej Revúcej.
Ale o tom až zajtra. Dobrú noc.