Vinco
Úvod
Priznám sa, že ísť na Pravnáč nebol úplne môj nápad. Inšpirovalo ma video Annymárie Uhrinovej z Youtube kanála MTHIKER_SK. Ísť však dole po tej istej trase sa mi nepáčilo, preto som trasu zokruhoval cez Lomné a pôsobivú Prosieckú dolinu.
Pôvodne som mal zabezpečiť dopravu ja na Renátkinom aute, ale po
príchode do Piešťan som sa dozvedel, že na akciu ide aj Ľudka. Jej
prihlásenie v nedeľu o 6.02 hod. som zaregistroval až v aute pri kontrole
našej webovej stránky 
To znamená, že sme opäť použili Jožovho
tátoša. Jozef ďakujeme za tradičnú bezpečnú dopravu.
Ešte spomeniem, že sme sa tradične zastavili na rannú kávičku na benzínke v Žiline.
Štart
Už pri príchode do Liptovskej Anny nás vítal majestátny kopec
Pravnáč vypínajúci sa rovno nad dedinou. Po chvíľke
hľadania miesta na parkovanie, sme bezpečne odstavili Jožovu Toyotu na
trávičke blízko potoka a vydali sa na cestu. Štartovné som nestihol pre
neodkladné záležitosti 
Po chvíľke šliapania sme prišli k peknému drevenému rázcestníku, ktorý nám jednoznačne a správne ukázal smer cesty. To, že hneď od začiatku pôjdeme do prudkého kopca nám povedať zabudol. Koťuha jeden. To znamená, že po pár krokoch sa spodné vrstvy oblečenia porúčali do ruksakov. Chcem ale povedať, že tento druh trasy, kde sa značná časť stúpania absolvuje na začiatku je príjemná.
Prvé zastavenie
Ak nerátam drobné zastavenia na oddych, tak prvá ozajstná zastávka bola
až na Pravnáči. Je to naozaj prekrásny kopec. Mňa zaujal pekný a
originálny drevený kríž na jeho vrchole. Povesť o tom, že sú z kopca
nádherné výhľady do Liptova a nie len do Liptova sa potvrdili. Duša turistu
zažije krásne pocity. My sme tu absolvovali dlhšiu prestávku na oddych a
občerstvenie. A samozrejme výhľadmi sa snáď ani nedá nabažiť. Kam
človek pozrie tam sú krásne. Proste nádhera. Vôbec neľutujem, že som sem
išiel. Len ma mrzí, že som si z Pravnáča neodniesol kamienok do zbierky.
Čo to znamená? No že budem sem musieť ísť ešte raz Po spoločnej
fotke sme pokračovali.
Druhé zastavenie
Našim ďalším cieľom bol vrch Lomné (Lômy). Cesta
k nemu bola pohodová, príjemná s peknými občasnými výhľadmi. Po ceste
moji parťáci naďabili na vretenicu. A ja som opäť pri tom nebol 
Viete prečo? Pre neodkladné záležitosti Tie som v úvode nakoniec
neabsolvoval, prišli na rad až teraz, v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
Škoda. Potešil som sa aspoň Jožovou fotografiou, na ktorej vreteničku
zvečnil. Záverečný stúpačik sme zavŕšili na avizovanom Lomnom. Vrchol je
tvorený dvoma kopcami. Ten, na ktorom sme absolvovali prestávku má názov
Lômy. Bola to príjemná prestávka. Zastihlo nás tu
bezvetrie a pekné slnečné počasie. Rado vydoloval z ruksaku pivko. Nás
neponúkol. Jozef vydoloval z ruksaku zázvorovicu.
Nás ponúkol.
Vrchol sme zmapovali aj dronom takisto ako aj Pravnáč, to som zabudol spomenúť. Tešme sa na krásne video zábery. Veľmi príjemne sa tu sedelo a odpočívalo, ale my sme museli ďalej.
Tretie zastavenie
Pôvodne sme na trase mali navštíviť vrch Špania a jaskyňu Andaházyho diera. Táto návšteva bola jednohlasne zamietnutá. Náhradnou návštevou sa stal vodopád Červené piesky. No najprv naše kroky doputovali k rázcestníku Svorad. Tento bod je vrcholom Prosieckej doliny, ktorou nasledovali naše kroky. Po pár sto metroch nás privítala informačná tabuľa spomínaného vodopádu a tu prišlo to rozhodnutie navštíviť ho. Nik neprotestoval. Cesta k nemu trvá tam a späť dvadsať minút. Návšteva sa oplatila. Vodopád tiekol avšak máva aj lepšiu kondíciu ako tú, ktorú nám predviedol. Nám i to stačilo, aby naše dušičky pookriali. Aj Jožo mal z návštevy úžitok. Odlovil pri ňom kešku.
Štvrté zastavenie
Bolo v obci Prosiek. Vydržte! Dozviete sa prečo a kde.
Dovtedy nás zamestnalo putovanie prekrásnou Prosieckou dolinou. I tu Jožo ulovil kešku, ale s Radovou pomocou. Naplno sme si vychutnali scenériu doliny, jej rebríky, reťaze a okolité skaly. Zážitok mohol byť aj lepší, ak by dolinou tiekla voda. V tomto období je tu sucho, ale má to aj výhody. Aspoň sa nešmýkalo. Je to úsek kde si na svoje prídu rôzne záznamové zariadenia. Mobily, foťáky i kamera boli v permanencii. Krásne zábery si môžete vychutnať vo foto galérii.
Každá dolina má svoj koniec a tak i táto. A už sa dostávame k tomu avizovanému zastaveniu. Už pred príchodom do ústia Prosieckej doliny som začul plány na kofolu, pivo. Plány nezostali len v našich hlavách ale zhmotnili sa do tekutín, ktoré nám ponúkol bufet na futbalovom ihrisku miestneho futbalového klubu. Ani si neviete predstaviť ako občerstvenie pomohlo. Okamžite zdvihlo morálku. Veď Oskar riadne hrial a odčerpával nám energiu. Z Prosieka do Liptovskej Anny sme odchádzali ako vymenení.
Záver
Posledná časť trasy bola oddychová a viedla po cyklotrase a po náučnom chodníku Jánošíkov stôl. Užili sme si výhľady na Liptovskú Maru a na obzore usmievajúce sa Nízke Tatry. Našim pohľadom neušla ani vyhliadka Jánošíkov stôl vypínajúca sa priamo nad nami. Dali sme si prísľub, že pri ďalšej návšteve už bude našim cieľom, ako aj iné zaujímavé miesta tu nachádzajúce sa.
Pri spiatočnej ceste sme sa zastavili za Ružomberkom v Krajinke na energiu dodávajúcu polievku. Zažil som opäť skvelú akciu, skvelé miesta v prítomnosti skvelej partie. Načerpal som množstvo energie, po ktorej môžem ďalej fungovať a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo, ktoré príde určite onedlho.
Ďakujem všetkým za účasť a skvelú atmosféru. Chodím aj sám, ale niekedy to bez vás nejde.
Dovidenia nabudúce.