Detail akcie Jesenný Súľovský okruh

Úvod

Tentoraz je v tom Jozef nevinne. Túto akciu som vymyslel sám. Spomenul som si na november 2013 a september 2019 a hneď ma prepadla nostalgia. Z obidvoch akcií som mal výborný pocit a dokonca som si aj veľa pamätal a tak som sa rozhodol, že Súľovské vrchy opäť navštívim. Len som tíško čakal kto sa pridá, lebo itinerárom tejto akcie bol celý okruh Súľovom. To som ešte netušil, keď sa začali na akciu prihlasovať ostatní, že nás bude osem. Neskôr som pochopil, prečo bol o akciu taký záujem. Niektorí rebeli mali už na začiatku v pláne absolvovať trochu inú trasu, trasu, ktorá vedie dole do Súľova žltou turistickou značkou, kvôli návšteve Šarkanej diery. Ja som bol pevne rozhodnutý a som rád, že ma v tom podporili aj Danka s Peťom, že neuhnem s pôvodného plánu ani krok.

Do Súľova sme sa doviezli dvomi autami. O dopravu sa postaral Jozef s Peťom, za čo im chcem pekne poďakovať. Než sme dorazili na štart, absolvovali sme tradičnú zastávku v Zadarmovciach na kávičke, ale hlavne preto, že na tomto mieste bol aj zraz osadenstva obidvoch áut. Zastávku využili niektorí na prvé zoznámenie sa v rámci akcií spolku.

Putovanie

Už po prvých krokoch dedinou naše pohľady skontrolovali stav počasia nad hlavami. Rysovalo sa celkom pekné turistické počasie. Hoci bolo hneď ráno trochu chladnejšie, zo skúseností vieme, že nielen „štartovné“ na úvod, ale aj prvé stúpania sa postarajú o dokonalé zahriatie A tak aj bolo. Mnohí po pár stovkách metroch vyzliekali zbytočné oblečenie.

Prvé zastavenie

Netrvalo dlho a prišli sme k prvej vyhliadke. Miesto sme preskúmali dôkladne. Bolo čo obdivovať. Dominantou tohto miesta je nádherný výhľad na Gotickú bránu. Nebola to jediná vyhliadka. Na malom priestore sa tu nachádza až šesť výhľadových miest. Jedno krajšie ako druhé. Keď zrátam na tejto trase všetky vyhliadky hneď mi je jasné, prečo sú Súľovské vrchy hojne navštevované.

Druhé zastavenie

Druhou zastávkou bol hrad Súľov. Bezpochyby je to jedno z dvoch najkrajších výhľadov na tejto trase. O tom niet pochyb. Problematické je len dostať sa na najvyšší bod hradu, cez úzky otvor v skale, kde je priestor na maximálne rozvinutie kochacích zážitkov Doporučujem ostatným, aby toto miesto v žiadnom prípade nevynechali. Oberú sa o neskutočný zážitok.
Na hrade sme absolvovali tiež gastronomickú prestávku. Samozrejmosťou bolo fotenie a na svoje si prišiel aj Jozefov zvedavý dron. Už teraz sa teším na zábery z neho.
Nie nezabudol som Okrem toho, že bolo aj „vrcholové“ rozdával som aj vrcholové medaily. Vrcholom ceremónií bolo však odovzdávanie premiérového certifikátu novopečenej absolventke prvej vzdialenostnej méty (272 km) AĎKE. Aďka, ešte raz gratulujem a prajem Ti do ďalších kilometrov pevné zdravie a veľa šťastia.
Pred odchodom z hradu sme ešte absolvovali spoločné fotografovanie na pamiatku. Roky sú neúprosné, pamäť „bledne“ vďaka ujovi Alzheimerovi a preto sa hodí občerstviť si ju práve nezištnou fotografiou. Už veľakrát som sa sám presvedčil, že fotografia má na pamäť blahodarné účinky 

Tretie zastavenie

Podľa mňa najkrajšia vyhliadka celej trasy. Je ňou Vyhliadka pod Bradou. Kto ju obíde, ako by tu nebol. Rozľahlé miesto na maximálny zážitok a zároveň ideálne na strávenie času oddychom a občerstvením. Jozef s Ivanom nelenili a vytiahli svojich „lietajúcich vtákov“ a dôkladne z výšky preskúmali toto nádherné miesto. Tohto miesta a jeho výhľadmi sa nedá nabažiť, zvlášť za pekného počasia, ktoré nám bolo poskytnuté. Ďakujem Bohu, že som mohol toto prežiť. Myslím, že každý si toto miesto užil tak ako ja.

Od tohto miesta sme sa rozdelili na dve skupiny. Ja, Danka a Peťo sme pokračovali hrebeňom cez Kečku do sedla Patúch a potom späť do Súľova. Druhá skupina preskúmala vrch Roháč, vyhliadku Biela skala a Šarkaniu dieru.

Štvrté zastavenie

Od rozdelenia sme kopli do vrtule a prakticky sa zastavili až na odpočívadle v Roháčskom sedle a doplnili chýbajúcu energiu. Tým energetickým palivom boli jablká. Bez dohody sme ich svorne vytiahli a nemilosrdne zjedli. Energia bola treba, lebo na nás čakal náročný hrebeň hore-dole, hore-dole, hore-dole. Až prejdením tejto časti trasy človekovi dôjde, prečo tu stretá tak málo turistov Málokto je ochotný absolvovať tento dlhý okruh. Ja však môžem povedať, že sa oplatí. Stojí za tú vynaloženú námahu.

Piate zastavenie

Od Roháčskeho sedla po túto poslednú zastávku nás sprevádzala zelená turistická značka. Dočasnú stopku nám vystavilo posledné výhľadové miesto. Je ním vrch Kečka. Poskytuje nádherný výhľad na obec Súľov a na protiľahlú časť hrebeňa. Neprehliadnuteľný je hrad, vyhliadka pod Bradou ale hlavne Brada. My sme sa tu dlho nezdržali, lebo nás tlačil čas. Čakal nás „kvalitný“ zostup do sedla Patúch. Áno, keď sa pýtate, bol cítiť v nohách. Niektoré úseky boli prudké a výživne. Avšak, keď sme dorazili do sedla našu púť zavŕšilo príjemné a jemné klesanie. Úspešne a dokonca skôr ako druhú skupinu, nás doviedli naše výborné nohy, ktorým môžeme iba poďakovať za perfektný odvedený výkon. Nožičky ďakujeme.

Záver

Príjemne unavení a šťastní sme prijali pohostenie v miestnom Penzióne na Kopečku. Polievočka (Boršč, Hríbová), bryndzové halušky, ryža s kuracím mäskom a plnená placka nám umocnila príjemne prežitý zážitok z tento veľmi vydarenej turistickej akcie.

Ďakujem všetkým za účasť a skvelú atmosféru. Som veľmi rád, že som sa opäť mohol stretnúť s vynikajúcimi priateľmi nášho spolku – s vami všetkými zúčastnenými.

Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, dovtedy dovidenia a držte sa v zdraví.

Na trase z Dechtíc do Piešťan môžeme naložiť dvoch (pohodlne) alebo troch (maximálne) spolucestujúcich.