Dnes je: piatok - 14.3.2025, Meniny má: Matilda

Poľana

Veľká Fatra

Súľovské vrchy

Strážovské vrchy

Chočské vrchy

Malá Fatra

Považský Inovec

Kremnické vrchy

Myjavská pahorkatina

Malé Karpaty

Čierna hora

Žiar

Pohronský Inovec

Oravské Beskydy

Vysoké Tatry

Tribeč

Štiavnické vrchy

Krupinská planina

Burda

Nízke Tatry

Biele Karpaty

Volovské vrchy

Slovenský raj

Javorníky

Západné Tatry

Akcie: 664 Foto galérie: 520 Videá: 222 Fórum: 549 Komentáre: 1226

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail akcie Kúsok z raja

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 26.09.2021
Pohorie: Malá Fatra
Vzdialenosť: 10.4 km
Čas: 3h 44m
Stúpanie: 453 m
Klesanie: 1222 m
Náročnosť trasy: 5
Body do rankingu: 46.7
Mapa:
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Ivan Ivan Ne - 26.09.2021
Ľudka Ľudka Ne - 26.09.2021
Jozef Jozef Ne - 26.09.2021

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Lanovka Chleb, Horná stanica – Snilovské sedlo – Hrana Veľkého Kriváňa – Veľký Kriváň (1 709 m) – Hrana Veľkého Kriváňa – Snilovské sedlo – Pod Chlebom, zimná cesta – Chleb (1 646 m) – Hromové (1 636 m) – Sedlo za Hromovým – Steny, Južný vrchol (1 625 m) – Sedlo v Stenách – Steny, Severný vrchol (1 535 m) – Poludňový Grúň (1 460 m) – Chata na Grúni – Vrátna, parkovisko

Poznámka k akcii

Jednoducho sa to stalo…

Komentáre:

1085 Jozef Jozef

Ideme spolu. Zatiaľ iba autom. Roman s Marošom sú už pevne rozhodnutí kadiaľ pôjdu. Nás ostatných odrádza 1 800 výškových metrov. Najmä časť zo Suchého dolu k chate. Preto dáva Ivan do pľacu viacero alternatív. Nestihli sme sa prikloniť ani k jednej z nich a už parkujeme. Nevadí. Ak pôjdeme s Romanom a Marošom na lanovku, zúžime výber! No a hore na hrebeni sa uvidí…

Na hrebeni sme naozaj uvideli. Nádherné počasie a krásy prírody. Kam pôjdeme my ostatní, váhajúci, zostáva stále nejasné. Napriek tomu padá rozhodnutie ísť s Romanom a Marošom na Veľký Kriváň a potom sa uvidí. Tentoraz sa už budeme musieť rozhodnúť.

Roman s Marošom čakajú. Čakajú kým dofotíme, dodronujeme, dopijeme, a konečne sa rozhodneme čo a ako. Nakoniec sa váhavo rozhodujeme ísť opačným smerom. Predsa len tie výškové metre a niektoré časti našich tiel nie sú v úplne ideálnom stave… Roman s Marošom vyrazili. Majú dlhšiu trasu a už nemajú na čo čakať. Naše cesty sa preto rozdelili…

Je čas, aby sme sa pohli aj my. Na vrchol totiž prichádza čoraz viac ľudí. Snáď dolu v Terchovej ich je menej, ako tu hore. Pri stúpaní na Chleb zisťujeme že sem smeruje rovnako veľký dav, ako na Veľký Kriváň. Chvíľu tu zotrváme a ideme ďalej.

Zrazu nás dobieha niekto s veľkým krikom. Žeby medveď? A tu hore? Veď by všetky medvede mali byť dolu v okolí dediny v blízkosti kŕmidiel. Dospelí sa chovajú pokojne, nik neuteká, takže žiaden medveď. To na plné kolo kričí a plače maličké dievčatko. Má unavené nožičky. Nechce ísť ďalej, lebo nevládze. A tu sa stal zázrak. Ivanovi sa stačilo opýtať, či by mu dievčatko nechali, lebo sa mu páči. A zrazu to šlo. Vzduchom leteli chumáče trávy. Až tak dieťa hrabalo, len aby sa dostalo z Ivanovho dosahu. Tentoraz nevládala mamička.

Sme na Poludňovom Grúni. Pomaly naberáme dostatok psychických síl na zostup padákom dolu k chate. Zrazu z vedľa stojacej skupinky sa niekto opýta „Koľko je hodín?“ Odpoveď si už nepamätám, lebo som sa psychicky sústredil na to prázdno podo mnou a za ním na chatu. Odpoveď určite pýtajúceho uspokojila, lebo vyhlásil „tak to stíhame zísť dolu na chatu na kávu a potom späť hore na hrebeň, aby sme mohli ísť lanovkou dolu.“ Asi má niekto svojský zmysel pre humor, alebo kolená v nepomerne lepšom stave.

Slušný sklon a k tomu ako bonus občas blato a vlhko. Ideálna kombinácia na to, aby si človek pri zostupe aj ľahol a na zopár stotín sekundy si odpočinul. A veru sme si aj ľahli. Všetci. Dobrovoľne. Ku kofole pri chate. Do trávy. Lehátka boli totiž obsadené. A slniečko nám priadlo a hrialo a hrialo až tak, že keď som sa uvidel v spätnom zrkadle, zase som bol ako indián…

Dolu k autu sme došli o zopár minút skôr, ako Roman s Marošom ku kompe v Nezbudskej Lúčke. Museli na nás čakať. Ale my sme ich v tom nenechali samotných. Aj my sme čakali… v zápche smerom z Terchovej na Žilinu. Nakoniec sme si cestu trochu okorenili kompou pod Strečnom. Potrebovali sme sa dostať na druhý breh. Tam stojí totiž penzión, v ktorom sme si dali večeru…

utorok 28.09.2021 - 14:17