Jozef
Cestou domov sa chceme niekde zastaviť. Ja som dosiaľ nebol na Spišskom hrade. Ostatní tam už síce boli, ale nič nevedeli o skalnom meste a Dreveníku v blízkosti hradu. A je to jasné. Ideme na Spišský hrad a budeme sa motať aj v jeho blízkom okolí…
Prichádzame na parkovisko. Práve otvárajú hrad. Chvíľu rozmýšľame, kam skôr. Či na hrad, alebo radšej do skalného mesta? Parkovisko zaplnené asi do jednej tretiny nám nakoniec našepkáva, aby sme radšej šli najprv na hrad…
Rozhodli sme sa správne. Na hrade pribúda ľudí. Navyše, spodná časť hradu je verejnosti prístupná iba do 12-tej. Potom tam má byť nejaký koncert. Ľudia, čo prídu poobede, však nebudú až takí ukrátení. Ako kompenzáciu za neprístupnú spodnú časť hradu im je ponúknutá návšteva veže zadarmo. Tí doobeda si za návštevu veže museli priplatiť.
Zostupujeme z hradu na parkovisko. Zisťujeme, že je už komplet plné a návštevníci hradu už parkujú na prístupovej ceste k parkovisku. My plynulo pokračujeme ďalej. Čaká nás totiž skalné mesto. Nie je to ďaleko. Nie sme tu sami. Pred nami sem dorazili lezci. Na nejdenu skalu sa bez výstroje a skúseností bežný človek nedostane. My sme však predsa len jednu trochu viac prívetivejšiu skalu nakoniec našli.
Zostáva vyšľapať na vrch Dreveník. Kedysi tu bývalo slovanské hradisko. Dreveník má tú smolu, že je v tieni Spišského hradu. Po hradisku tu toho veľa nezostalo. Vlastne pre bežného smrteľníka nič. Ten pri návšteve tohto miesta o bývalom hradisku ani len netuší. Jedine, že by si o tom niekde prečítal.
A keďže dnešná akcia mala byť krátka, tak žiadne zdržovanie a čo najkratšou cestou k autu…