Detail akcie Na Pilsko, dúfam že s babami

Je ráno

Vstávame o hodinu neskôr ako minulý deň. Nikto sa neponáhľa. Skrátený návrh pôvodného plánu na Pilsko sa ujal. Po včerajšej túre som si ja osobne myslel, že dnes všetci nepôjdeme. Bolo to logické, pretože včera to bolo pre netrénovaných občasných turistov náročné. Nakoniec som bol prekvapený, keď sme na druhé dobrodružstvo vyrazili kompletní. Verím, že skrátenie trasy a zníženie výškových metrov povzbudilo váhajúcich členov. Možno zasiahol aj fakt, že sme dobrá partia a bola by asi chyba tejto túrky sa nezúčastniť. Veď, kedy sa sem znova vrátime a hlavne v takej dobrej a početnej partii?
Obidve autá sa naplnili a po krátkej jazde vystupujeme neďaleko Koliby SKI Grúniky. Začíname presne o hodinu neskôr ako predchádzajúci deň, ale hlavne všetci pospolu. Viem, že mnohým sa ťažšie rozbiehalo po včerajšku, ale ku cti im slúži, že to nevzdali a išli si pozrieť druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd.

Zastávka – neviem ktorá

V tomto komentári nebudem rátať zastávky, pretože vďaka jemnej únave zo včera ich bolo viac. Zastávka bola vždy, keď si bolo treba vydýchnuť, napiť vody a odfúknuť. Niektorí maskovali oddych kochaním sa a „zbieraním“ fotografických a videografických materiálov Bolo treba sem tam oddychovať hlavne vtedy, keď sa jemné stúpania striedali s väčšími. Viacerí spomínali, že druhá trasa bola krajšia a rozmanitejšia, s čím súhlasím aj ja. Pekná bola hlavne v časti, keď sme sa už blížili k vrcholu a potom na zostupe.

Najkrajšia zastávka

Jednoznačne bola na Pilsku. Aj tento vrchol je značne rozsiahly. Našli sme si kúsok miesta pri kosodrevine, kde menej fúkal vietor a zahájili oddychovku. Počas nej sa naši keškári niekam vytratili loviť kešky. Ako Jozef neskôr spomenul pekne si pridali aj dĺžkové i výškové metre. Ja hovorím, kto im to kázal, ale na druhú stranu zas poviem, kedy budú mať šancu hľadať kešku na Pilsku?

Jožo počas oddychu neváhal a vypustil svojho „okrídleného orla“ a neskôr vo videu nám priniesol nádherné výhľady z okolia vrchu z vtáčej perspektívy. Musím uznať, že žiadny záber zo zeme nenahradí tieto pohľady – boli proste nádherné. Jozef ďakujem za zážitok, ktorý si priniesol svojimi zábermi.

Okrem toho, že sa všetci riadne posilnili, dopriali si obed a tekutiny, riadne si užili pobyt na vrchole. Jedinečné chvíle nám budú pripomínať spoločné fotografie, ktoré sme pred odchodom absolvovali. „Sladkosť“ chvíle umocnil Jozef náhradným spôsobom odovzdávania vrcholových medailí. Z ruksaku vytiahol Toffifee a všetkých obdaroval / odmenil za námahu, ktorú vynaložili a vystúpili na vrch Pilsko. Osobne si myslím, že nikto nebanoval, že dnes hore na tento vrch išiel. Neprebilo to ani pomyslenie, že keď sa vystúpi hore, treba aj dole zliezť.

Posledná zastávka

Bola v cieli pri autách, ale predtým bolo treba zísť pár stovák metrov. Ja osobne rád na túrach cesty dole zbieham a tak som sa pridal k Mišovi. Dúfam, že to nikomu nevadilo, proste nechcel som Miša nechať samého. Je pravda že pri behu si človek nemá až tak čas všímať krásy prírody, ale aj my s Mišom sme si prestávky robili a to bol čas trochu sa poobzerať a povšímať si okolie. Počas cesty dolu sme mali čas sa osviežiť v potôčiku a aj „odbehnúť si do lesa“, keď to bolo treba Kopčeky sme prešli chôdzou, takisto ako vy ostatní. Priznám sa, že hore mi to ide ťažšie, predsa nie som už najmladší.

Na zjazdovke sme mali dilema. Rozmýšľali sme, že to zbehneme až do Sihelného ku chate, ale pribrzdil nás fakt, že kľúče od chatky zostali u Joža v aute. A tak sme poslušne zbehli dole zjazdovkou ku Kolibe SKI Grúniky. Čakanie na vás ostatných sme si krátili najprv sušením všetkého čo bolo na nás mokré. Neskôr, keď sme si sadli do tieňa strechy koliby pribehlo k nám malé mačiatko, a tak sme mu venovali kúsok nášho času hraním sa s ním.
Vedeli sme a počuli, že koliba nie je prázdna. Boli počuť zvnútra zvuky a muzika a tak sme pár krát vyskúšali zaklopať na dvere, okno, no bolo to bez odozvy. Neskôr Mišo obišiel kolibu z druhej strany a vtedy sa stal zázrak. Stretol mladú ženu a ona jeho prosbe o uhasenie smädu vyhovela. Vychladený Zlatý Bažant 10° bol v tej chvíli naozaj pre nás zázrak. Neskutočne sme si ho vychutnali.
Kým sa nám uschli veci bol som dva krát pozrieť, či ste už vy ostatní dorazili k autu. Na druhý krát som začul vaše hlasy a bolo dokonané. Keď ste ku kolibe dorazili autami, len sme hodili na seba suché veci a nastúpili k vám. A ďalej to už poznáte, lebo ste to zažili spolu s nami.

Záver

Ja budem hodnotiť akciu iba za seba.
Tieto tri dni boli pre mňa neskutočný zážitok. Niektorých z vás som spoznal v úplne inej polohe. Na jednodňovkách nie je taká šanca detailne spoznať človeka, ale v tejto situácii je to iné. Ste skvelí ľudia, viete sa v kolektíve parádne baviť a užívať si turistický život. Som nesmierne rád, že som mohol byť súčasťou tejto výbornej partie. V budúcnosti, keď sa takto skvelá akcia zopakuje, ani na chvíľu nezaváham sa jej zúčastniť.

Ešte raz.
Ďakujem všetkým za účasť a budem sa tešiť nabudúce. Ste skvelí ľudia.

Je ráno. Na pláne dňa je Pilsko, druhý najvyšší vrch pohoria. Mnohí dúfali, že sa z toho vyspia. Lenže následky zo včerajšieho výstupu na Babiu horu stále cítiť. Dúfali, ale zároveň boli aj realisti. Preto si priali na dnes dážď. Mnohí si takto priali a ešte aj budú priať. Lenže tentoraz dážď vyviedol našim unaveným spoluturistom to isté, čo poľnohospodárom. Jednoducho neprišiel. Teda, bolo sľúbené… ale až na 14-tu hodinu. Aj jaj, a čo my dokážeme do štrnástej postíhať! Napríklad výstup na Pilsko…

Padali rôzne protinávrhy. Viacerým sa totiž po včerajšej návšteve najvyššieho vrchu zrovna do návštevy druhého najvyššieho moc nechcelo. Osemnásť kilometrov im nevoňalo. Radšej by sa kúpali, alebo robili čokoľvek iné, len nie druhý najvyšší. Nie a nie sa dohodnúť. Zrazu niekoho napadol kompromis. Žiadnych osemnásť. Skrátime to na štrnásť. Pôjdeme tuto autom a znížime aj nejaký ten výškový meter. Sila odporu začala pomaly slabnúť.

Už niet cesty späť. Šoféri zamkli autá a vyrazili. Zo začiatku pohoda. Potom znovu stúpanie. Raz darmo. Je to druhý najvyšší vrchol pohoria. Na niektorých tvárach vidieť, že by boli radšej niekde inde. Lenže ich sklamanie nad tým, že vystupujú na druhý najvyšší vrch im dlho nevydržalo. Pomohli krásy prírody.

Krásy prírody dokážu veľa, ale nedokážu všetko. Kúsok pred Skaliskom znovu dochádzajú sily. Znovu by boli niektorí radšej úplne niekde inde. Ako to bolo? Kompromis? No tak počkať! Nabudúce si už musíme pri slove „kompromis“ všimnúť tú čertovinu v ňom ukrytú! Našťastie to už na vrchol nie je ďaleko. Podarilo sa. Sme hore. Treba doplniť energiu. Hor sa hej sa do turistického obeda. Niektorí si sadli. Odvážnejší si aj ľahli.

Zostupujeme. Už len vedomie, že zostupujeme robí zázraky. Zrazu sú všetci spokojní, že sme vyšli na druhý najvyšší vrch. Ešte viac sú radi, že sme zrovna šli sem. Znovu totiž pôsobia krásy prírody. Lenže kúsok pred parkoviskom sme znovu tam, kde sme boli predtým. Znovu dochádzajú sily a už ani krásy prírody nezaberajú. Našťastie už je to len kúsok. Táto informácia povzbudzuje na duchu klesajúcich aby siahli na dno svojich síl. A takto nejako sa nám podarilo za dva dni vystúpiť na tri najvyššie vrchy Oravských Beskýd. Áno tri. Malá Babia hora je totiž tretí najvyšší vrch pohoria.