
V noci som dumal ako ďalej druhý deň. Bolo mi jasné, že na Ramži bude
minimálne spať polovica z nich a s jednou celtou pre oboch sa mi nechcelo
spať vonku. Naviac v piatok už malo pršať. Zvolil som variantu do sedla
Priehybka a po modrej do Heľpy. Však nepôjdem do sedla Priehyba, veď tam je
asfaltka až dole. Amálka sa rozcvičila a poďme ho. Cesta zarastená tak, že
jelene a medvede čo tadiaľ chodia už sa nemnožia. Nakoniec som poblúdil
aspoň dva kilometre a vyšiel v polovici asfaltky . Amálka dve minúty
pred príchodom autobusu stopla veľmi láskavého pána, ktorý nás odviezol
až do Brezna. Doma sme skočili do bazéna a ani svalovicu sme nemali