
Na tuto akciu nikdy nezabudnem a dost casto si ju pripominam fotkami.
Nocovali sme po prvom dni tury v takej drevenicke s nazvom
„Mandolina“, ktora je vzdialena asi 15 min. od salasa pod
Suchym. Museli sme spat tu, lebo salas bol v rekonstrukcii a obyvali ho miestny
turisti, ktori tam aj prespali.
Moja dcera Sonka dostala v noci horucku a k tomu aj „riedku behacku“.
Takze kazdu chvilu som k nej vstaval a isiel s nou von. Rano, ked sme my
ostatni uz boli davno hore ona dospavala. Ked vstala vyzerala ako keby ju celu
noc zula krava.
Rano sme sa naranajkovali a vzhladom na stav v akom bola Sonka sme sa rozhodli,
ze povodnu trasu zrusime a pojdeme rovno dole do Vysnej Revucej. Aj tato cesta
bola strastiplna. Bol to dole dost velky klesak relativne na kratkej
vzdialenosti. Ku koncu som uz niesol vsetko co som mohol. Keby som mohol,
odniesol by som aj Sonku, no nabadal som ju, ze uz to daleko nie je a ze to musi
zvladnut sama. Asi tak 3 az 4 km (mozno aj viac) sa Marian obetoval a erarnym
bicyklom, ktory sme nasli pri odpocivadle sa zviezol dolu do dediny pre auto,
s ktorym prisiel pre nas hore. Takto sme vlastne zakoncili druhy den turistiky.
Dohodli sme sa, ze presne tento scenar si zopakujeme neskor.
Na prilozenej fotke je stav, ako to vyzeralo tesne po nastupeni do auta.