
Konečne sme absolvovali našu túžbu, ktorá sa už 2 krát z nejakých – už neznámych dôvodov zrušila. Asi to mal byť presne tento deň – bolo krásne počasie, všetko bolo krásne sýto zelené a bolo veľmi málo turistov.
Pôvodne bol síce plán Homolu obísť, pretože sme tam už boli. Ale rezervovali sme si ju na 9.45 hod aby bola úplne bez turistov, tak sme ju predsa len do plánu zaradili. Užili sme si to bez jediného turistu, ktorého by sme po ceste tam stretli. Až keď sme odchádzali, prichádzala z bratislavskej strany partia ľudí.
Takmer všetky tieto kopce boli bez výhľadov, zato cesta k nim bola
krásna a veľmi sme si to užili. Našli sme lúku s parohom, koleso vrastené
do stromu, či kameň z roku 1925. Cestu nám skrížili zvedavé srnky,
jašterice či pracovitý hovnivál.
Na Zochovej chate sme objavili informácie o histórii huncokárov, ktorí
sa v tejto oblasti vo veľkom počte nachádzali. Bola to turistika
s históriou a to je pre mňa veľké plus.
Čiže odporúčame. My sa sem určite ešte vrátime, ale už to bude na bicykli po cyklistických trasách.