Detail akcie Na Baske zo Slatinky nad Bebravou

Chata Baske oslavovala v roku 2021 svoje 85 narodeniny. Lyžiari z klubu SKI-KLUB z Trenčianskych Teplíc sa v roku 1935 na lúke na vrchu Baske rozhodli postaviť chatu. Dôvod mali jednoduchý. Na veterných holiach sa sneh držal celé mesiace. Stavali, stavali až bolo 28. októbra 1936 všetko tak, ako má byť. Teda všetko úplne nie. Chata nemá vlastnú vodu. Namáhali sa prútikári, i ľudia kopali… až do hĺbky 15 metrov. Chata stále nemá vodu.

Počas vojny boli na chate nemeckí vojaci. Po ich odchode našli návštevníci iba obvodové múry a strechu. Vnútorné zariadenie a všetky použiteľné veci zmizli. Znovu sa našli dobrí ľudia a dali všetko do poriadku. V súčasnosti chata patrí Klubu slovenských turistov Trenčianske Teplice a v súčasnosti poskytuje 22 lôžok. Medzi známejšie akcie, ktoré sa tu odohrávajú patria:

• Zimný zraz turistov
• Chlapi deťom
• Baby na horách

Viac informácií na https://www.chatabaske.sk/…ia_chaty.pdf

Táto časť Strážovských vrchov bola pre mňa doteraz veľkou neznámou. Občas mi sem padol pohľad, keď som sedel nad mapou a dumal, kam teraz? Až teraz som však pohľadom neuhol. Pôjdeme sem a hotovo… Teda, hotovo bude, keď budeme hore, alebo až dole pri aute?

Príjemné to zistenie! Časť cesty od Trenčína smerom na Trenčianske Jastrabie opravili! Mohli by však prekvapiť ešte viac a opraviť aj tú zvyšnú časť. Miestami je to katastrofa. Snáď tankodrom je menej rozbitý. Takto to Mongolsko v kvalite ciest nepredbehneme! Sa ani nepriblížime. Od Trenčianskeho Jastrabia do Slatinky nad Bebravou je cesta úzka, kľukatá, raz hore, potom dole… Proste zážitok. Cestu sme si užívali. Miestami som mal dojem, ako keby sme už boli na Orave.

Tentoraz sa ušlo i mne. Na silvestra som doniesol ako štartovné makový likér. Sem zase škoricový likér. Roman moju snahu zhodnotil „možno príde deň a Jožo raz prinesie naozajstné pálené.“ A že vraj sa u nás rýpe iba do jedného a toho istého…

Prvá časť cesty nie je nejaká záživná. Musíme prejsť po asfaltovej ceste vedúcej medzi dedinami. Našťastie je to iba jeden kilometer. Ak trasu chceme mať zokruhovanú, tak si to musíme odtrpieť. Najlepšie hneď na začiatku. Trochu fučíme. Nie je tu však žiaden drsný stupák. Odmenou je nám Bukovinská skala a výhľady z nej.

Je to možné? Sme naozaj tu? Baske? Aké Baske. Čo za Baske. Žiadne Baske. Samotná „K2“. Počkať! To musíme overiť! Porozhliadneme sa trochu okolo. Romanovi sa podarilo objaviť stopy po horolezcoch, ktorí K2 dosiahli pred nami. Zanechali tu prázdne „kyslíkové fľaše“. Áno, správne, K2 nie je najvyššie, takže pokračujeme znovu do kopca. Našťastie je to prívetivé pozvoľné stúpanie.

A sme hore. Z vrcholu Baske nie sú kruhové výhľady, ale aj tak je tu pekne. Určite sa sem niekedy vrátim. Na vrch ale vystúpime z inej strany. Určite sem však nepôjdeme v posledný februárový víkend. Vtedy tu totiž bude narvané. V roku 2019 sa tu konal 44. ročník zimného stretnutia turistov trenčianskeho regiónu a zároveň 40. ročník zimného stretnutia na vrchu Baske.

Zostupujeme. Sme radi, že po žltej zostupujeme a nie naopak. Je to strmšia a šmykľavejšia strana. Po zelenej od Bukovinskej skaly to bolo prívetivejšie. Pri konci nás čaká utešená dolinka. Ukrýva sa v nej viacero jaskýň. Najväčšia z nich je Dúpna diera. Časť z nej je verejnosti prístupná. Len trafiť k nej je trochu problém. Žiadna šípka ani tabuľka. Cestičku musíte hľadať. A kto hľadá, nájde. Aj my sme našli. A sme radi, že sme našli. Jakyňa má svoju maličkú výzdobu i maličkých netopierikov. Do ostatných jaskýň sme nešli. Domáci vraveli, že v jednej z jaskýň prespáva medvedica s malými. Načo dráždiť hada bosou nohou? V tomto prípade medveďa. Teda, rovno troch…

Úvod

Povestné „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ sa nám splniť nepodarilo. Naposledy a zatiaľ jediný krát v histórii nášho spolku sa to podarilo Lenke s Dodom minulý rok. No nevadí. Aj šesť dní po Novom roku sa počíta. A vlastne všetko sa počíta, čo vyráža za krásami do prírody. Všetko, čo je mimo gauča
Hoci sa tradične Jozef roztúžil už 4.1. (vtedy totiž túžbu vkladal do databázy), jeho túžba zmenila mojou vinou status na turistická akcia až teraz 6.1. Je dobré hneď zo začiatku roka niekam ísť, lebo kilá nadobudnuté Vianočným a Novoročným obžerstvom sú neúprosne a lepia sa na telo ako včely na med. A keďže my s tým nesúhlasíme – vyrazili sme do našich hôr, konkrétne do Strážovských vrchov.

Na koniec úvodu musím poznamenať, že ma početná účasť potešila, no zároveň som bol smutný, keď som po príchode do Slatinky nad Bebravou zistil, že Dúšo nedorazil. Škoda.

Zastavenie č. 1

Po pár stovkách metroch po Slatinke i mimo nej, sme na konci dedinky Krásna Ves prudko stočili doprava na modrú turistickú značku. Okamžite sa do nás oprela kvalitná naklonené rovinka. Hovorím rovinka tak nemajte strach Kto sa bojí kopcov, nech nejde do lesa. Lenže my sme dobrodruhovia, my sa nebojíme a navyše môžeme šliapať bez strachu, lebo naše kroky stráži fenka Ria. Určite bude Ria prospešná, lebo to som ešte nikde nevidel, aby na ceste bolo toľko tabúľ s upozornením „POZOR, zvýšený pohyb medveďa hnedého!“, ako bolo tu.
Ale poďme k tomu zastaveniu. Bolo na Bukovinskej skale. Je to vyvýšené skalné miesto, z ktorého je nádherný výhľad na Slatinku nad Bebravou a do širokého okolia. Jozef toto nádherné miesto preskúmal svojim vtákom, ale no, lietajúcim, dobre. A Roman zase nesklamal. Pri príležitosti návštevy tohto pekného miesta vytiahol „tekutý klenot“ varené biele vínko. Bolo naozaj vynikajúce. Roman má ten zvláštny dar, vždy vybrať kvalitný zhrozna mok, za čo mu ďakujem. Vždy si na jeho vínku pochutím a o zlepšení nálady ani nehovorím Od tejto chvíle sme, teda presnejšie som , ustavične využíval aj služby nášho už tradičného „pojazdého baru“, ktorý prevádzkuje Dušan
Pred odchodom z Bukovinskej skaly sme si ešte spravili pamätnú spoločnú. Predsedovia PAT a MAT samozrejme nemohli chýbať. Rozhodol som sa, že ich budem nosiť na každú turistickú akciu. Musím si však dávať pozor, aby mi už ani jeden z nich nezdrhol, ako to bolo naposledy na Silvestra 

Zastavenie č. 2

Zastavenie bolo krátke. Keď sme vystúpili na „osemtisícovú K-2 dvojku“, tak som sa nestačil čudoval, ako mohli stavitelia v takej výške postaviť drevenicu. A ten hniezdiaci bocian nad drevenicou, tak ten ma už naozaj dostal
Mimochodom je to idylické miesto s veľkým priestranstvom a drevenica samotná môže v čase núdze poslúžiť na úkryt pred dažďom či prespanie na terase.

Zastavenie č. 3 – čerešnička na torte

Presne 4.5 kilometra trvala cesta k našej „čerešničke“. Vrch Baske bol na moje počudovanie dosť rozľahlý. No skôr než sme hltali očami jeho nádherné výhľady, pristavili sme sa pri perníkovej chalúpke s názvom Turistická chata Baske. Dovolili sme si pár perníkov odlomiť a dosýta sa najesť a aj napiť. Lebo čuduj sa svete z chalúpky trčí vonku kohútik a z neho vyteká blahodarný mok. V neďalekom prístrešku naše kosti našli odpočinok a aj bruška dostali svoje. Perníčky z chalúpky im nestačili a tak sme ich museli prikŕmiť tým, čo si každý priniesol. Potom už dostali prednosť naše oči. Kochali sa a pri tom sa aj duša potešila. Vidieť takú krásu sa oplatí. Z vyhliadky sme spoznali Vápeč a aj nám s Jožom známu Omšenskú babu. No silný a studený vietor nám nedovolil dlhú návštevu. Povinný prieskum z hora však Jožov dron absolvoval. Jožove krásne zábery by chýbali vo videu a preto mu patrí vďaka a uznanie a aj za tie zmrznuté ruky, ktoré si počas natáčania vytrpel. Jozef – ďakujeme.

Zastavenie č. 4

Po piatich kilometroch a príjemnom klesaní v príjemnom prostredí Vyhorenej doliny sme doputovali do miesta, kde prudko stúpajúci chodník smeruje k jaskyni Dúpna diera. Keď sme k nej dorazili našťastie bola otvorená. Nelenili a pustili sa do jej objavovania. Mali sme znalosť o zimovaní netopierov v nej. Náš prieskum s ohľadom na kľud netopierov netrval pridlho. Pozreli sme si nádhernú výzdobu jaskyne, čo to odfotili a porúčali sa pekne „krástne“ von. Po zlezení prudkého chodníka sme nastúpili na záverečnú časť trasy do cieľa.

Záver

Vynikajúco to Jozef vymyslel. Vybral zaujímavú trasu v menej navštevovanej časti Strážovských vrchov. Ja osobne som si to nadmieru užíval. Bol to pre mňa opäť nezabudnuteľný zážitok v kruhu mojich milých priateľov. Myslím si, že na chatu a vrch Baske sa ešte vrátim / vrátime, lebo už teraz Jozef spriadal ďalšie plány, ako vyliezť na Baske, ale z inej strany. Už teraz sa na akciu teším.

Ďakujem všetkým za účasť a za skvelý zážitok a jedinečnú atmosféru.

Nabudúce dovidenia!

Jaskyňa má sprístupnených asi iba 20m a pre verejnosť je otvorená iba v období od 1.mája do 31.októbra. V zime je uzamknutá mrežou a je tam zákaz. Dá sa do nej iba nazrieť a pri troche šťastia vidieť spiacich netopierov. 

Zdroj: internet