Jozef
Zmizli sme v Tribeči! Ale iba na zopár hodín. Bolo nám to treba. To už je taká tradícia, že s Romanom niekam medzi sviatkami vypadneme. Oklamať trochu svedomie. Cez sviatky totiž naše žalúdky dostanú zabrať. A veru ten gombík na nohaviciach sa ráno pred túrou dosť priečil, veru ťažko sa zapínal. Musel som ho poistiť opaskom. Náhodou by odletel… aby potom malo čo držať nohavice.
Na akcii sme skoro boli traja. Ale iba skoro. Tej srnke sa za jazdy nepodarilo nastúpiť. Zboku buchla do auta a zmizla v poraste. „Len nech to nie je svetlo, len nech to nie je svetlo“ opakovane sa modlí Roman. Na najbližšom možnom mieste zastavíme a zisťujeme škody. Nie je to len zvedavosť. Niečo počas jazdy stále buchotalo.
Romanove modlitby boli vypočuté. Svetlo sa teší dobrému zdraviu. Vlastne celé auto. Schytal to iba plast nad kolesom. Asi hlavný náraz odnieslo koleso. Plast vydulo a počas jazdy búchal do kolesa. No nič, priviažeme ho o blatník a ide sa ďalej. Že sa niečo prihodilo prezrádza iba červená stužka, ktorú Roman našiel v kufri auta a ráčil na uchytenie plastu použiť. Roman počas uväzovania ani brvou nepohol. Prijateľné škody. Len utrúsil „ešte že si nešiel autom ty. Škoda by bola keby sa to stalo tvojmu novému autu“.
O dve dediny ďalej znovu niečo buchoce. Znovu musíme zastaviť. Ukazuje sa, že Roman má zlaté ruky. Na zistenie problému a jeho odstránenie potreboval necelé dve minúty. By sa mohol živiť ako automechanik! Rýchlo a lacno by bolo jeho heslo. Len kam by dával tie odtrhnuté plasty?
Akcia to je nenáročná. Kilometrov i prevýšenia tak akurát. Žiadne veľké a dlhé stupáky. Lenže sviatky sa na našich telách podpísali. Fučíme tam, kde by sme uprostred turistickej sezóny ani nepostrehli, že je to do kopca. Veru, dobrú to máme tradíciu. Pôjdeme niekam medzi sviatkami aj na budúci rok.
Nečakal som tu veľa turistov. Mýlil som sa. Najmä na Michalovom vrchu ich bolo veľa… Počuť ich bolo doďaleka – doširoka. Opekali a mali zjavne veľmi dobrú náladu. Na Vrchhore tiež skupinky ľudí a jedno ohnisko. Veď ono sa to zmení. Na Malú Ostrú nevedie chodník, tam nikoho nestretneme. Tam budeme mať nebeský pokoj.
Aj tak bolo. Cestu na vrchol nám spríjemňovali starobylé duby. Krása. Občas ako bonus aj nejaký obmedzený výhľad. Neľutujeme, že sme sem šli. Naozajstná nefalšovaná čerešnička dnešnej akcie. Na vrchole je aj vrcholová kniha. Takže sem človek občas zablúdi. Ľudia sem však chodia z druhej strany. Po ich stopách sme zostupovali a pokračovali ďalej do dediny. Tam sme ešte stihli navštíviť románsky kostolík…
