Maroš
Ako som už spomínal dlho som sa sem chystal a oplatil sa veru. Mal som
trocha obavy či sa tam neuškvaríme ale prišlo mi to ako chabá výhovorka na
zrušenie akcie 
. Skorý budík (5:00) spravil svoje a pred pol osmou sme už
začali šlapať, ale aj tak sme tam sami veru neboli. Asi 90 percent turistov
čo sme stretli tvorili naši bratia Česi. Prvotný stupák na Ostrú sa dal
zvládnuť celkom v pohode, kedže bolo pomerne skoro a trasa šla v tieni.
Pred sedlom sme sa hrdinsky pustili neznačených chodníkom reku skratka, šak
značky sú pre amatérov. Ocitli sme sa na nejakej peknej skalnej vyhliadke na
Tlstú kde sme sa trocha neplánovane pokochali a potom sme nabrali zhruba smer
vrchol Ostrej. Tam to začalo byť adrenalínovejšie čo ocenila hlavne Adka aj
patričným komentárom. Na vrchole, resp. tesne pod ním, sme založili
chvíľkový výškový tábor a posilnili sa. Prekvapila trochu turistka so
psom na vrchole Ostrej, kde ho asi vyniesla v batohu. Po presune na Tlstú sme
založili daľší tábor, kde sme skonzumovali zvyšok zásob a rozumne dlhú
dobu povegetili v tieni osamoteného ihličnanu. Odtade to už bolo iba
samospádom rovno dolu a úprimne sme súcitili s ľudmi čo išli ešte len
hore, na otázky ktorých typu „koľko to ešte je na Tlstú“ sme dávali
diplomatické odpovede. Aj sme plánovali sa niečoho napiť v reštike pri
aute, ale dav prítomných ľudí nás odradil a vyriešili sme to na
najbližšej pumpe.
Nezabudnite si zobrať čelovky do jaskyne 
