Detail akcie V noci Považským Inovcom

Ako vznikla táto akcia? Ja by som priam povedal, že vznikla potrebou po náročnom pracovnom tripe niekde konečne vypadnúť a vyčistiť si hlavu. Vybrali sme si nedeľu, ktorá sľubovala neskutočné podmienky. Tie sa počas tejto akcie aj potvrdili.

Je večer 21.30 hod. a stretáme sa v Hlohovci na Inoveckej ulici. Ústi tu červená turistická značka, ktorou za pár hodín dorazíme k autu. Druhým autom smerujeme do Piešťan. Pred príchodom do miesta štartu padá otázka, kde zaparkujeme. Padli rôzne návrhy, no nakoniec zvíťazil návrh parkovať pri nemocnici poblíž Kolonádového mosta. A tu sa aj začína naša nočná púť.

Kto to pozná vie, že ihneď od úvodu sa postaví do cesty naklonená rovina. Miestami sa to zmierni no za „Furmanom“ sa to opäť jemne pokazí až po hrebeň. Pri ceste po Havran – rázcestie sme spoločne spomínali Miša, ako on v pohode túto časť vybieha. My sme však na žiadny beh nemali. Ani sily a ani chuť. Tento druh trýznenia necháme na mladších. Počas tohto úseku sme si plnými dúškami vychutnávali čerstvý vzduch, svit mesiaca ale aj impozantné večerné výhľady na Piešťany. A to preto, že sú jediné, ktoré na tejto trase sú.

Počas cesty hrebeňom sme sa radili, kde si dáme prvú prestávku. Áno správne tušíte, tých prestávok malo byť viac. Presne dve. Prvá pred Humništiami bola originálna. Kedže vo svojich radoch sme mali pôžitkára Borisa nieje možné nedopriať mu chvíľu na jedlo či kávu. Pánko sa stále vyvíja, rastie preto niet sa čomu čudovať. Ale musím uznať, že prestávka na jedlo a hlavne na kávičku, ktorá bola spôsobom full servis bola vynikajúca. Veľmi padla vhod. Nezabudol ani na mňa rozmaznaného, keď do kávy mám rád cukor a smotánku. Dokonalú idylku nám prekazil iba poľovník, ktorý sa znenazdajky vynoril z tmy. Padli otázky z jeho úst, že čo tu robíme a prečo sme takí hluční. Role hovorcu som sa zhostil ja a „milému“ poľovníkovi som vysvetlil, že sme turisti, ideme po turistickej značke a vôbec nie sme hluční iba sa bežne bavíme počas cesty. Spomenul som si na Jozefa a jeho spracovanú časť „odhad vzdialenosti“. A vysvetlil „milému“ poľovníkovi, že aj obyčajný rozhovor sa v lese a v tme šíri na väčšiu diaľku, ako obyčajne. Asi polhodinu pred týmto incidentom sme počuli z jeho smeru streľbu z guľovej zbrane. Pýtam sa sám seba. Bol to poľovník, alebo to bol pytliak prezlečený za poľovníka? Je dovolené strieľať v noci mimo splnu? Vidím to tak, že sme mu vôbec nie hlučným správaním odplašili zver, ktorú chcel nezákonne uloviť. Musím povedať, že sa ma to dotklo. Nikto nám nebude zakazovať turistikovať v noci po riadne značených turistických chodníčkoch. Pánko chcel byť iba zaujímavý – spoločne sme skonštatovali.

Pod Holým vrchom došlo na druhú zastávku – zastávku opekaciu. Pôvodne sme chceli opekať na Ovčej skale, ale keď sme zbadali, aký komfort (ohnisko, sedačky a stolík) nám poskytovalo nájdené miesto zostali sme tu. O opekací „materiál“ sa postaral Ondro. Priniesol slaninku a jelenie klobásky. Ja som doniesol chleba, drevo do lesa a Pepo. Zriadili sme ohnisko iba také, aby sme ho boli schopní zahasiť a zároveň stihli opiecť poživeň. Chuť klobások a slaninky bola excelentná, za čo sa chcem Ondrovi poďakovať. Zároveň ďakujem aj Borisovi za vynikajúci nápad s kávou. Káva na túrach nebýva často a preto tá vďaka.

Po tom, čo sme opustili pôžitkárske miesto, sme pokračovali ďalej. Keď sme prechádzali okolo Ovčej skaly utvrdili sme sa v tom, že rozhodnutie na skoršie opekanie bolo správne. V poslednej etape sa už nič zaujímavé nestalo. Nemé zostupovanie do Hlohovca a občasne reptanie od únavy sa do zaujímavosti neráta. Musím konštatovať, že do cieľa sme dorazili unavení ale v zdraví a plní všakovakých pocitov. Za mňa hodnotím akciu na výbornú. Očakávanie v plnom rozsahu naplnila. Hlavné moto vypadnúť niekam v noci a vyčistiť hlavu bolo naplnené.

Ďakujem Borisovi a Ondrovi za skvelú spoločnosť a načerpané zážitky.

Hanba Vám, že ste sa nepriznali, že idete.