Rado
Prvá časť Tatranskej trilógie (zahrievacia) 
MEĎODOLY
Po tradičnej rannej káve na čerpacej stanici sme v skorých ranných
hodinách vyrazili smer Monkova dolina. Chodník nám ubiehal celkom v pohode.
Minulý rok sme to dali opačným smerom, zo Širokého sedla dolu, tento rok
sme šlapali do kopca. Do kopca sa išlo lepšie. Chodník bol síce celý
rozmočený, samé blato, čo by nebolo až také zaujímavé, pretože každý
deň po 13:00 viac či menej pršalo, ale zaujalo ma to, že potok bol úplne
vyschnutý. Myslel som že sa stráca v nejakej jaskyni, ale vraj v Tatrách
vysychajú potoky a studničky kvôli tomu že schnú stromy napadnuté
lykožrútom a voda eroduje krajinu a rýchlo odtečie. V Širokom sedle sme sa
pokochali výhľadmi na jednu i druhú stranu Tatier a poďho do Kopského
sedla. Táto časť Tatier je zatiaľ menej navštevovaná turistami, takže sme
skoro nikoho nestretli. Ale na Kopskom sedle už odpočívalo asi 20 turistov.
Tak sme sa ani nezastavili a poďme do Meďodolov. Nádherný kus prírody až
po vstup do Javorovej doliny. Treba to vidieť na vlastné oči a prísť sa
pokochať. Javorová dolina po veterných smrštiach neuveriteľne trpí.
Ochranári nepovolili odkôrovať popadané stromy. Premnožený lykožrút
napadá živé stromy a tie schnú. Prvá studnička bola bez vody, druhá ledva
cvrkala. A čo je najhoršie, po prívalových dažďoch voda nevsakuje ale
odteká. Javorinka, potôčik sa mení na rieku a berie zo sebou mosty, cestu,
kus hory, domy. Odniesla stožiare 22kV. Do dnes sa nenašlo zopár
niekoľkotonových betónových pätiek. Na konci túry nás dobiehala búrka,
ale stihli sme prísť do Tatranskej Javoriny a ani sme moc nezmokli.