Detail akcie Štrbské, Popradské pleso, Ostrvá a späť

To ste sa pokúšali vystúpiť aj na vrchol Tupej?

Tak to gratulujem, že sa vám to podarilo bez ujmy. Nebolo by dobré, keby sa naše turistické rady zriedili Narážam na tie udalosti v Tatrách. Je veľmi rozumné ísť v Tatrách skoro ráno na túru. Majstrom týchto skorých štartov je Roman a Rado Otázkou je, či ¼ na deväť je skoro 

P.S.: ešte jedna malá otázka. Na aké to nadávky počúva Aďka, keby som ju chcel na túre povzbudiť a dodať energiu  

Pôvodcom tejto akcie bola Aďka, ktorej ako viac násobnej návštevníčke Popradského plesa, ležala táto provokatívna cikcaková cestička hore dlhšie v žalúdku. Ja ako správny turista som sa nenechal dlho presviedčať a tak sme vyrazili do akcie. Aby sme sa vyhli nejakým búrkam šli sme značne skoro. Značne znamená že šlapať sme začali nejak o štvrť na 9. Dopredu prezradím že búrke sme sa nevyhli a poslednú hodinu sme premokli do nitky všade kam nesiahal pršiplášť. K tomu nás chvíľu aj otĺkali krúpy. Ale pekne poporiadku. Na popradské sme dorazili asi o hodinu a výskyt turistov bol ešte dosť úbohý. Vonku ich bolo síce viac, ale vnútri chaty som napočítal presne 1 (slovom jedného) turistu. Toto číslo sa malo radikálne zmeniť, keď sme chatou prechádzali cestou späť. Cesta hore prebehla bez incidentov, až na občasné Aďkine nadávanie samej sebe že čo to bol za nápad. Ale podľa jej vyjadrenia som si to nemal všímať lebo jej to dodáva energiu. :D. Hore bolo krásne, motali sme sa okolo ostrvy, bolo tam kvantum hríbov. Potom sa ale prihlásili o slovo búrky, ktoré dali o sebe vedieť hrmením zhruba zo smeru poľskej strany tatier a východnej strany nízkych tatier. To nás prinútilo sa obrátit na odchod. Po príchode naspäť na popradské som si chcel dať nejaký ten nealkoholický nápoj ale vzdal som to po 5 minútach státia v rade ktorý nejavil známky toho že by sa chcel pohnúť. Tak sme išli kade ľahšie. Už chvíľu po odchode z chaty sa búrka rozzúrila naplno, blýskalo sa hrmelo všade okolo nás, preto sme šli v daždi až na štrbské.

V súvislosti v búrkou a minulo týždňovými úrazmi bleskami, ma stále udivuje ľahkovážnosť kopy turistov čo sme postretali. Napriek tomu že už hore bolo očividné a uchočujné že sa blíži búrka ešte v strede zostupu sme videli ľudí čo si to veselo hasili hore často s dosť chabou výbavou. Do očí mi padla mladá holka v halovkách a iba s mobilom v ruke. Rovnako otecko s asi 6 ročným synom si asi dosť užili nasledujúce krúpy kedže mali doslova holé ruce a ešte aj iba v kraťasoch. Ale čo už, zodpovednosť v dnešnej dobe nieje moderná.