Detail akcie Na Marhát z Výtokov

Mali sme doma prázdninárov Amálku a moje krstniatko Paťka. Prejavili ochotu zasa to so mnou po roku skúsiť na turistike, tak som sa ich snažil nesklamať. Vybral som akciu na ktorej som bol začiatkom minulého roka. Pre deti veľmi vhodná túra. V prvej náročnejšej časti sa stále niečo deje a je to taká všehochuť. Jaskyne sme našli bez problémov, v malom Tibete sme si precvičili čítanie a na Visiacich skalách sme si obzerali minuloročný cieľ Zobor. Na ceste z Visiacich skál som bol trochu nesvoj a obával som sa stretnutia s poľovníkmi. Chodník bol zarastený riadnou žihľavou. Deti cez neho kráčali našťastie v dlhých nohaviciach, ale s rukami za hlavou. Ja za nimi dva metre. Z diaľky to vyzeralo že ich vediem pod puškou do lesa. No keby nás zahliadol nejaký poľovník tak asi neváha. Marhát nás odmenil krásnym výhľadom a hrdosťou, že sme zvládli strach z výšky! Pod rozhľadňou sme si dali babkine výborné koláče. Dovtedy sme chrúmali iba marhule, mali sme ich plné päťlitrové vedierko a k autu sme priniesli iba osem marhúľ. Dole sme slušne dupali a prekonali sme moje očakávanie, že k autu prídeme už potme, keďže túru sme začínali až ako 15,00 hodiny. Tma nás dobehla až na zmrzline v Hlohovci. Táto túra bola zároveň previerkou na náš plán tento rok zdolať Rysy. Vidím to pozitívne! Amálka a Paťko za výkon majú veľkú pochvalu! 

Ty sa nezdáš Roman. Vytiahnuť deti z domu sa nepodarí v dnešnej dobe hocikomu Viem, víla Amálka je niečo iné, ale že si vytiahol aj Paťa to je výkon. Či mýlim sa? Paťo tiež rád chodí do hôr?
Myslím si, že motivačná orosená zmrzlina zabrala dokonalo. Musím si to zapamätať a používať to tiež. Dúfam, že zaberie aj na moju 17-násť ročnú dcéru  

P.S.: Roman – dovidenia o týždeň