500
Rado
Rado
pondelok 15.04.2019 - 22:43
Na začiatku ďakujem všetkým za gratulácie. Veľmi si to vážime.
Ešte než začnem. Áno. príprava na vrcholné podujatie je veľmi
dôležitá – to uznávam. Nikdy by sa nemala podceniť. Ale človek má
také zaujímavé vlastnosti a to odhodlanie, presvedčenie, tvrdohlavosť,
vytrvalosť… Tieto a ešte ďalšie vlastnosti robia divy. To bol aj nielen
môj prípad, že Roman a Jozef 
Úvod:
S Romanom sme sa stretli v telocvični na štarte vo Vrbovom. Do úplného
štartu sme čakali radšej vo vnútri, lebo vonku mrholilo. A mrholilo nám
skoro polovicu Lazovky, čo bolo možno lepšie, ako keby malo piecť slnko.
Proste dalo sa to vydržať. Pred oficiálnym štartom pred štartovou bránou
mi Roman spomenul, aby som si všimol ako vyštartujú mladí holuby, chrti.
A presne tak bolo po odpískaní 
70 % účastníkov bolo po štarte fuč,
z dohľadu. My sme išli svojím tempom.
Priebeh:
Pozitívne bolo, že sme neboli poslední. Pred nami v dohľade i za nami
išli „normálni turisti“ Na prvej nultej kontrole chýbala fixka na
zaznamenanie kontroly do záznamníka, tak sme si ju proste vyfotili. Stále
bolo také sychravé počasie s jemnou hmlou.
Prvá živá kontrola bola na Bradle, kde sme sa aj riadne občerstvili. Ďalšia kontrola – občerstvovačka bola na Podbranči. Kým sme tam s Romanom prišli tak sme okúsili prvý asfalt. Ešte pred kontrolou na Podbranči sa k nám pripojil Jozef (69 ročný účastník z Ivánky pri Dunaji) a od vtedy išiel s nami až do cieľa. V trojici sa nám išlo oveľa lepšie ako vo dvojici, hlavne po tme. Na ceste nás čakali aj tri tajné kontroly. Bolo treba do záznamníka nalepiť príslušnú nálepku.
Na ďalšej kontrole vo Vrbovciach sme si dali aj teplú polievku. Doplnili sme aj potrebné cukry. Boli tu aj celkom milé ženy, ktoré nás obsluhovali a tak som si dovolil s nimi spraviť pár fotiek.
Ďalší cieľ bola rozhľadňa Žalostiná K-6. Dôverne známa Jozefovi a
Lenke Moja skúsenosť z roku 2017 sa potvrdila. Opäť nám tu brutálne
fúkal vietor a k tomu hmla, pre ktorú sme videli tak na dvadsať metrov.
Posledná kontrola, ktorú sme stihli ešte za svetla bola Nad Kuželákom K-7. Potom už slnko zašlo a my sme vytiahli čelovky.
Možno aj tma spôsobila, že sme ďalšiu kontrolu – reštauráciu vo Filipovskom údolí chvíľu hľadali. Roman si myslel, že našu skupinku zle navigujem a tak sme sa asi 500 metrov vrátili – kontrolu sme nenašli. Nakoniec bola moja navigácia správna. Vrátili sme sa do bodu „pochybnosti“ a odtiaľ o 200 metrov po trase mojej navigácie sme kontrolu našli. A bolo načase, lebo sme boli riadne hladní a smädní. Aj tu bola milá mužská ale hlavne ženská podpora a tak som sa s nimi vyfotil.
Nočnú časť Lazovky som nefotil. Aj tak by fotografie nestáli za nič. Po tme sme dorazili na kontrolu Veľká Javorina – Saloon Cetuna K-10, kde bola živá kontrola s občerstvovačkou. Tu sme hlad odohnali vynikajúcou kapustnicou a tradičnou kofolou. Tiež sme potrebovali „prebaliť“ svoje nohy do „nových šiat“.
Až s „novým dňom“ sme dorazili na predposlednú živú kontrolu priamo pod Čachtickým hradom. Nakoľko nás tlačil časový limit, tak sme sa pod hradom dlho nezdržali a pálili sme v rámci fyzickým možností ďalej. Kontrola K-14 čo bol Veľký Plešivec som mal stále pred očami. A pred sebou som mal aj treliaceho Romana, ktorý sa mi stále viac vzdiaľoval. On si pomýlil hodiny a myslel si, že časový limit, čo bolo 30 hodín nestihneme. Lenže namiesto 9.00 bolo 8.00 hod. a po príchode na Veľký Plešivec som mu to oznámil, čim som ho ukľudnil. Odvtedy sme už išli všetci traja pokope.
Posledná živá kontrola aj s občerstvením bola v Šípkovom. Čakala nás posledná etapa do Vrbového, ktorá bola pre mňa najťažšia. Pociťoval som bolesti v ľavom kolene a túto trasu som zvládol iba silou vôle.
Do Vrbového sme všetci traja prišli svorne. Riadne unavení ale maximálne spokojní, že sme to nakoniec zvládli.
Ďakujem Romanovi a Jozefovi za spoločnosť, podporu a skvelú atmosféru počas celej akcie. Som rád, že som mohol byť súčasťou našej skupinky šialencov.
