Detail akcie Na Babu bez báb

Vo februári 2015 som bol s Renatkou na wellnesse v Trenčianských Tepliciach. Boli sme ubytovaný na Baračke v Parkhoteli. Už vtedy pri naších prechádzkach som sa obzeral po okolitých kopčekoch. A dnes na to došlo. Ocitol som sa presne na tých kopčekoch spolu s Jožom.

V jednom článku na tému náučných chodníčkoch v okolí som sa dočítal, že zaparkovať v Trenčianských Teplichiach je nemožné. Jediné možné parkovanie je pridrahé a tak sme využili parkovanie až na Baračke. Presne podľa spomínaného článku.

Kým sme išli po značke mestom využili sme služby reštaurácie pre nabudenie sa Netušil som, že polotmavý Bernát môže byť taký chutný. Ja som si naozaj pochutil. Boli sme pripravení.

Keď značka opustila mesto okamžite sa do nás oprel kopec. Myslím, že niekedy je to výhodnejšie ako zdĺhavé stúpanie na hrebeň. Mňa osobne prekvapilo množstvo súbežných značiek ako spomínal Jozef. Bez dohovárania sa a iba tak telepaticky sme sa dohodli s Jožom, že keď už sme tu, tak nevynecháme na náučnom chodníku nič zaujímavé. A tak sme postupne navštívili aj významné body náučných chodníčkoch. Napr. kaplnku Panny Márie a niektoré vyhliadky, ktoré sme nemali v itinerári trasy. Ja som vôbec neľutoval a bol som naklonený, tak ako Jožo týmto výzvam. Zážitková bola najmä Jelenská jaskyňa, vyhliadka Jeleň, vyhliadka na Bielej skale, vyhliadka Kamenne vráta a vyhladka Sokolovica, kde sme stretli asi miestnu dievčinu so psíkom, ktorá nám na horizonte poukazovala prstom významné body.

Časť trasy sme išli aj snehom, no nebolo to tragické naopak išlo sa vynikajúco. Počas prvej polovice trasy bolo počasie slnečné, príjemné. Neskôr pribudli oblaky a s nimi aj silnejší vietor. Na Omšenskej Babe bol najsilnejší. Pobyt na Babe sme si užili dosýta. Nádherné výhľady do dolinky sme nasávali plnými dúškami. Samozrejme som zanechal vo vrcholovej knihe zápis o tom, že existuje nejaký turistický spolok PAT a MAT. Prestávku sme využili aj na jedlo, ale hlavne na riadne zdokumentovanie pobytu na Babe.

Naspäť do Teplíc sme išli po Kamenné vráta tou istou trasou. Na tomto úseku je odbočka k vyhliadke Starý Háj, ktorú sme ako jedinú nenavštívili. Za Kamennými Vrátami sme sa stočili a až do Teplíc nasledovali červenú značku, ktorá je súčasťou SNP-éčky. K autu sme dorazili v zdraví, plní skvelých pocitov a dojmov. Tentoraz sme po túre neabsolvovali občerstvenie v reštaurácii. Inak som zabudol ešte spomenúť, že v jednom z nespočetných altánov sa vykonala aj tradičná pičská prestávka , ktorú som tentoraz zabezpečil ja. Dovolil som si doniesť tekutý produkt z mojej záhradky.

To by bolo všetko.
Horám zdar a turistike zvlášť.

V Trenčianskych Tepliciach si veľmi vážia návštevníkov. Finančne to ohodnotili na 10 € – toľko pýtajú za parkovné na celý deň. Buď sme hosťami nejakého penziónu, alebo platíme. Ak by pýtali nejakú rozumnejšiu cenu, vyskladáme sa a nehútame zbytočne ďalej. Lenže nepýtajú a preto sme sa rozhodli zaparkovať až v časti zvanej Baračka a vyraziť odtiaľ. Náladu nám to nepokazilo a to je hlavné.

Kopce v okolí Trenčianskych Teplíc nie sú len také obyčajné. Ich “čaro” spočíva v niečom, s čím sme sa doteraz ešte nestretli – ísť po chodníku, ktorým vedie 5 značiek súčasne! Štyri z toho síce náučné chodníky, ale aj tak. Na iných akciách si strážime značku, aby nám nezmizla. Tu máme trochu iný problém, iba si strážiť značku je žalostne málo. Tu sa môže ľahko stať, že si veselo vykračujeme, ale zrazu zistíme, že sme na úplne inom chodníku, ako sme chceli byť. My sme sa však s Vincom navzájom ustrážili a blúdiť sme neblúdili.

Čakalo nás ďalšie prekvapenie. Zrazu mi zvoní telefón. Neisto zdvihnem a na druhej strane linky vysmiaty Miro. Do éteru znie otázka “Čo dnes robíš?” Škoda, dnes to bolo tesné, ale žiaľ to nevyšlo. Po 2 rokoch bol Miro takmer s nami na akcii. Obávam sa, že to ešte dlho potrvá, kým s nami niekam pôjde, ak vôbec…

Ešte spomeniem poslednú vec – najdôležitejšiu a potom nechám slovo Vincovi. Vincent sa tesne pred príchodom na jednu vyhliadku rozhodol vytiahnuť svoju kameru a natáčať. Dlho to netrvalo a už aj išiel k zemi. To je tak, keď natáča a nepozerá poriadne pod nohy. Pardón, musím tú vetu poopraviť – keď nepozerá poriadne pod nohy, pretože v skutočnosti nenatáčal I keď si to myslel. Áno, správne, to znamená, že nemáme zaznamenaný jeho pád. Potom sa snažil rečičkami oblbnúť hodnotiacu komisiu – čiže mňa. Skúšal to tým “určite som roztrieskal mobil, rozbil som termosku…” Hodnotiaca komisia mu to nezhltla a kvôli týmto pokútnym pokusom mu udelila iba jeden bod – predsa len pád je pád. Ale body navyše? Za čo? Termoska sa teší dobrému zdraviu a mobil nemá ani škrabanec. Nakoniec mu porota dodatočne udeliila ďalší bod, pretože tá termoska to jemne odniesla – trochu ju ohlo.

Nejde mi vkladať obrázky – pustí ma k tomu, ale potom nič nevykoná. Takže musíte byť trpezliví…

Čerešničky akcie:

Jelenská jaskyňa (Jaskyňa pod Jeleňom): Je 25 – 27 m dlhá (rôzne zdroje – rôzna dĺžka) puklinová jaskyňa, ktorú vytvorila erózna činnosť podzemnej vody. Síce nemá kvapľovú výzdobu, ale sú tu malé krasové útvary a na svoje si prídu aj milovníci netopierov, pavúkov a nočných motýľov.

Omšenská Baba: Umožňuje pekný výhľad do okolia. Na vrchole je umiestnený dvojkríž. Žije tu u nás vzácny a prísne chránený chrobák fúzač alpský.