Detail akcie 1. ročník Silvestrovského výstupu

Po prvé.

Naozaj som očakával početnejšiu účasť Trasa nebola až taká náročná. Ľúto mi je, že choroba skolila dosť aktívnych členov Romana a Maroša. Tiež som očakával, že sa zúčastnia aj Ivanka s Mariánom, no nestalo sa tak pre nejaké príčiny. Očakával som aj ďalších no pracovné povinnosti nepustili. Veľká škoda, ale čo sa dá robiť.
Naopak potešilo ma, že pribudol neplánovane jeden člen výpravy. Rado priviedol sestru Danku a plánovaného Petra. Bolo to skvelé oživenie radov nášho spolku. A musím poznamenať, že boli veľmi zdatní. Klobúk dole. Z rozprávaní počas túrky bolo počuť, že aj ony majú čo to odchodené.

Po druhé.

Absenciu Romanových služieb som dôstojne zastúpil. Počas trasy sme mali dve vínne zastavenia. Na zimných turistikách sa osvedčila Romanova tradícia podávať varené vínko. Bol som poverený dodržať túto tradíciu. Prvé vínne zastavenie bolo už na začiatku pri zámku Smolenice. Mňa osobne toto zastavenie riadne nakoplo, ale hlavne zahrialo. A zahrialo až tak, že som neskôr vytiahol mobil a pasoval sa do role „navigátora“. Chcel som ukazovať ostatným správny smer postupu. Podaktorí, hlavne znalí členovia navigačnej problematiky už tušili, čo bude nasledovať Nejeden člen si spomenul na dezorientačný beh za spevom ruskej sýkorky v pohorí Burda Ale hlavne že bolo veselo, že?

Po třetí.

Po výživnom stúpaní Čertovým žľabom sme dorazili do sedla Záruby. Doteraz sme stretali húfy turistov. Ale to sa zmenilo hneď, ako sme odbočili smerom na Čelo a Veterlín. Chvíľku sme museli stúpať než sme dorazili na Čelo. Čakalo nás tu prekvapenie. Nachádza sa tu zakrytý vstup do druhej najdlhšej jaskyne na Slovensku, ako poznamenala Danka. Zápis do vrcholovej knihy obstarala tiež Danka – ďakujeme. Ozaj nespomenul som Lenku a jej psíka Poppyho. To je štvornohý člen spolku, ktorý má tento rok viac odšliapané v rámci akcií spolku ako „náš Miro“
Počas hrebeňovky z Čela na Veterlín sme zažili aj krúpo-sneženie, silný vietor a nádherne hrejúce slniečko. Proste všetko na čo si spomenieš.

Po štvrté.

Dorazili sme na najvyšší bod trasy Veterlín. Zároveň to bolo naše druhé vínne zastavenie a prvé medovinové zastavenie. Z Veterlína sú za priaznivého počasie nádherné výhľady. My sme boli nimi odmenení. Nevadil nám ani silný vietor. V zákryte stromov sa dalo prežiť aj to. Prestávku sme využili aj na posilnenie. Peter s Dankou nás ponúkli vianočnými koláčikmi, Lenka zase vynikajúcimi oškvarkovými pagáčikmi. Rado vytiahol sušené ovocie a Jozef spomínaný „tekutý med“ Každí prispel niečim a vytvoril tak výbornú atmosféru na tejto silvestrovskej akcii, ktorá sa nám určite vryje do pamäti.

Po páté.

Čakal nás len zostup dole. Absolvovali sme ho bez ujmy na zdraví. Pár udelených bodov za umelecké dojmy pri rôznych malých nehodách nestoja za reč. Nič veľkého na tomto poli sa neudialo. Hoci bolo vďaka mäsovému výstupu na Záruby na chodníčkoch blata dosť, my sme sa nijak „eroticky“ neprejavili. „Eroticky“ – rozumej pošmyknutie na blate a následný pád doň. Vari ste si nemysleli niečo iné
A tak sme vo výbornej nálade a s príjemnými pocitmi dorazili do nášho cieľa k autám pri kostole. Cestou domov sme sa ešte zastavili tradične na kapustnicu v Smolenickej reštaurácii Dvor u Sedliaka plus. Tu sme však nepochodili, lebo práve zatvárali. Zostalo nám len sa rozlúčiť, zaželať si všetko dobré do Nového roku a pobrať sa domov.

Po závěr

Ďakujem všetkým za účasť, skvelú náladu a príjemne prežitý turistický deň. Za mňa – som rád, že som sa zoznámil s ďalšími príjemnými ľuďmi, ktorí sú pozitívne naklonení turistickým aktivitám. Ešte raz ďakujem.

Vincent síce nie je prihlásený, ale bude. Na jednej z predchádzajúcich akcií totiž zadrel, že ak na 1. ročníku Silvestrovského výstupu nebude varené víno, on nepôjde. Týmto sa dobrovoľne prihlásil, že sa postará o varené vínko. Opovážil by sa chýbať!

Malá otázka, môže aj Poppy?