Detail akcie Z Brezovej na Klenovú a Bradlo

Pekná túra chalani. Vidím, že ste nezaháľali.
Ja som na tej rozhľadni už bol minulý rok v rámci jednej cyklotúry.

Nemali ale isli sme, uz som aktualizoval mapu podla gps. Musim priznat ze mojou vinou kedze sme si nepamatali mapu z hikingu a z locusu som chybne vycital ze to je niekde pod Klenovou. Ked Jozef zahlasil ze vedla rozhladne je asfaltka vedeli sme ze nieco je zle, ale nerobili sme paniku a statocne sa otocili a vyhovorili sme sa sami sebe ze to bolo kvoli jaskyni. Dazd sa nam ako Jozo spomina vyhol a obcas fukol nejaky ten vanok takze sa to dalo vydrzat.. Aj ked posledne asfaltove kilometre sa podpisali na mojich par otlakoch. :D

Veď to, nemali. To preto, že sme zablúdili. Vlastne sa to nedá nazvať zablúdením, vedeli sme, kde sme, ale na mape, ktorú sme mali, nebola znázornená rozhľadňa. Nevedeli sme, kde presne je. Preto nám trošku dlhšie trvalo, kým sme sa zorientovali a nakoniec rozhľadňu našli. Maroš už mapu upravil podľa skutočnej trasy.

Podľa mapy ste namali ísť až k jaskyni.

Netradične napíšem výsledok akcie už na začiatku – nezmokli sme! Aj malo pršať – iba trochu, aj nemalo pršať a teraz bábo raď. Ísť? Neísť? Nakoniec pršalo, a vôbec nie iba trochu. Našťastie až keď sme prišli domov. Tých 0 versus 1,1 milimetra bolo celkom zaujímavé pozorovať doma cez okno. Dnes sa už naozaj nedá veriť ničomu. Proste je to o šťastí už aj pri počasí.

Keď je človek v horách, vždy dostane príležitosť objaviť niečo nové, dôvod zamyslieť sa. Posúďte sami. Keď sme stúpali po asfaltovej cestičke smerom na Klenovú, dole kopcom sa rútil chlapček na bicyklíku s pomocnými kolieskami. Vysmiaty a s úprimnou radosťou na tvári, že ho tatinko naháňa a nemôže chytiť. Tatinko už takým nadšením nežiaril a mal čo robiť, keď sa hnal dole kopcom. Ledva nás odzdravil. Držali sme tatinkovi palce a nerobili sme paniku. Križovatka bola dostatočne ďaleko a kopec bol čím ďalej miernejší. Hneď ma napadlo, že chlap po 50-tke, ktorý má malé dieťa si v lepšom prípade koleduje o vážny zdravotný problém a v horšom prípade hazarduje so životom. Asi o 5 – 7 minút sme stretli spokojnú mamičku, ako si vykračuje zarozprávaná s asi kamarátkou.

Neboli sme sebci a keď sme prišli k autu, zavolali sme ďalšiemu členovi nášho spolku – Vincovi, ktorý sa dnes tiež trápil na turistike. Dlho som rozmýšľal, čo mu povedať, ako ho motivovať, aby to nevzdával, pookrial, pokračoval ďalej… Veď toľko kilometrov, čo ho dnes čakalo, to nie je len tak! Chcel som mu povedať niečo stručné, jasné a najmä povzbudivé! Pripravenú som mal krásnu vetičku – „Kde sa flákaš Vincent, my sme dnes už druhý krát v Brezovej pod Bradlom a o tebe ani vidu ani slychu“. Žiaľ nedovolal som sa.

A to je všetko priatelia.

Znovu som lámal Mira. Keďže som za približne posledný rok a pol v tejto činnosti totálne neúspešný – Miro sa za túto dobu zúčastnil „0“ (slovom „nula“) akcií nášho spolku, rozhodol som sa rázne zmeniť taktiku.

Tentoraz som mu neprezradil dátum akcie, ale nechal ho, nech sa mi vyhovorí na najbližšie dva týždne, kedy akú akciu má! Nevyšlo to. Chalanisko je obsadený minimálne na dva týždne dopredu. Pri tej jeho pamäti, no neviem…

Tentoraz som ani v úspech nedúfal. Po toľkých neúspechoch som ani iné nečakal. Navyše, tentoraz lokalita pre neho nie je vyslovene lákavá. Prúser je v tom, že už ho neviem dostať ani na pohorie zvučného mena.

Miro sa však nedal a začal lámať on mňa na jeho akcie! Beťár jeden! To sa stalo po prvý krát. Nečakal som to, avšak odolal som! No nič. Asi budeme musieť na neho nasadiť niekoho iného, lebo ja v poslednej dobe iba zlyhávam. Už ani neviem, ako ten chlap vyzerá, dúfam, že aspoň meno som trafil.

S trochou šťastia by sa nám mohlo podariť vyhnúť sa dažďu. Pre váhajúcich pridávam fotku rozhľadne…