
Ako už kolega poslanec spomenul, hlasovaním sme pozmenili pôvodný plán – Nízkotatranský Salatín sme ráčili ľudovým hlasovaním prehlasovať na Veľký Choč. Človek sa musí vedieť obetovať pre verejné blaho!
Zopár poznámok k dôvodom, na základe ktorých sme hlasovali tak, ako sme hlasovali. Celou cestou autom sme obdivovali krásne počasie! Rozhodli sme sa ho proste viac zneužiť, ako sme pôvodne chceli! Zároveň sme zneužili fakt, že dnes naši hokejisti nehrajú! Medvede hrali v našom rozhodnutí naozaj iba okrajovú úlohu! To je tak, keď sa človek poneviera lesmi neozbrojený a naši páni si medveďov asi šetria na zahraničné platené poľovačky.
Chránime medveďa, ktorý je u nás na vrchole potravinového reťazca a ochráni sa veľmi úspešne aj sám. Keď sú medvede premnožené, tak silnejšie jedince vytláčajú mladé medvede do okrajovejších pohorí a do zahraničia, kde už dávno nevedeli, že niečo také ako medveď existuje. Potom prichádza k rôznym „úsmevným“ príhodám, ako napr. keď kamión zrazí medveďa 20 – 30 km od Bratislavy. Máme zatiaľ jediné šťastie, že medvede „zvyknú“ jesť turistov veľmi zriedkavo.
Akciu napriek nízkej účasti hodnotím ako vydarenú. Výhľady perfektné. Počasie vyšlo ako málokedy. Ľudia v horách sú voči sebe iní, milší, ohľaduplnejší, ochotnejší, zhovorčivejší… Ale asi to po návrate domov znovu zabudnú, pretože na cestách, v dedinách a mestách to už vôbec nie je vidieť (česť výnimkám). Dnes to však bolo iné. Keď sme parkovali v obci Valaské Dubové, tak sa nás miestny farár s úsmevom opýtal, či chceme fotku. Otázka to bola prekvapivá, veď sme sa k vrcholu ani nepriblížili. Ako sme neskôr zistili, mal na tú otázku dobrý dôvod a boli sme radi, že nás upozornil. Fotka by to totiž bola dosť drahá. V obci je zakázané len tak parkovať a preto sme podľa jeho rady preparkovali auto nižšie pred cintorín.