Jozef
Deň prvý – presun a ubytovanie sa:
Pri takejto akcii to snáď ani inak nemôže byť. Proste ideme autom a blížime sa k miestu ubytovania. Čo nás limituje a viac menej za nás rozhoduje akú turistickú trasu dnes ešte stíhame? Je to:
- čas, ktorý nám zostáva do zotmenia (dopravné zápchy, doplňovanie zásob…)
- terén (blato, výška snehovej pokrývky…)
- a najmä počasie (teplota, vietor, dážď…)
Preto sa ani veľmi nečudujem, že myšlienka ísť na Zamkovského chatu vznikla až niekde v blízkosti Ružomberka. Nebola to jediná alternatíva, ale táto najviac vyhovovala všetkým. Najmä ten obed – polievka na Zamkovského chate.
Na sneh sme síce narazili už kúsok nad Starým Smokovcom, ale bolo to všetko prešľapané. Darmo, chodí tam veľa ľudí. Na Hrebienku nás čakala návšteva ľadových výtvorov, ktoré pred nami niekto ukryl do „vychladených dočasných kopúl“. Vo vnútri bola teplota – 8,9 °C. Preto sme sa o chvíľku išli zohriať von.
Za Hrebienkom niekde ponad Rainerovu útulňu sme kúsok od chodníka uvideli dvoch kamzíkov. Neskôr nám pani z Rainerovej útulne vysvetlila, že teraz cez zimu schádzajú kamzíky nižšie kvôli potrave. Hore je veľa snehu a nedokážu si vyhrabať potravu.
Deň to bol zaujímavý. Bolo pekne vidieť, ako sa mení viditeľnosť počas relatívne krátkej doby. Kým sme išli hore, tak nebolo nič vidieť. „Hmla“ bola miestami dosť hustá. Kým sme zjedli obed, začalo sa to zlepšovať. Síce nie až tak, aby sme mali na Lomnickej vyhliadke výhľady, ale predsa. Najmä niekde pod Zamkovského chatou sa začali ukazovať výhľady. Nepatria medzi najčistejšie, oblačnosť bola riadna, ale aj tak to potešilo.