
Takže čo k tejto akcii?
Predovšetkým som rád, že ten, kto vložil (vymyslel túto akciu) sa akcie
aj zúčastnil. Nie tak ako minule, keď sme navštívili Veľký
Manín
To, že som bol rád ale v tento deň prevýšilo moje prekvapenie, keď
ráno ku mne dorazil Mišo a nebol v aute sám. Pri pohľade na prihláseného,
tajomného Hosťa 1 už dalo čo to tušiť, ale neodvážil som sa to nahlas
povedať pri rozhovore s Jozefom. Tušenie sa potvrdilo Mišo doviezol
svoju kamarátku Ninu. Možno nádejnú parťačku pre ostatné
členky nášho spolku, podotýkam nežného pohlavia.
Vitaj Nina na prvej túrke nášho spolku
Ako začala túra? No tradične so štartovným. Nemôžem povedať, že
tekutina vytekajúca z čiernej turistickej, kovovej nádoby od Jozefa bola
zlá. Naopak bola vynikajúca, ale svorne sme zaspomínali na posledné dva
štartovné rituály, ktoré zabezpečil Roman
Keď sme opustili Bukovú, mali sme určité očakávania čo sa týka počasia a výhľadov. To, že boli celkom obstojné sme sa presvedčili, až keď sme vystúpili do vyššej nadmorskej výšky. Naplno sa prejavili, keď sme dorazili na vyhliadkovú vežu obce Cerová. Ešte lepšie pohľady boli z hradu Korlátko. Ako pozitívum hodnotím, že sme šliapali skoro celú túru v snehu a kedže teplota bola okolo nuly sneh sa netopil.
Mne sa páčila obhliadka hradu Korlátko a zlatý klinec programu –
tradičné opekanie špekáčikov. Ako obvykle ja som špekáčiky nemal. Týmto
chcem poďakovať Marošovi, ktorý nahradil provianťáka Romana a stal sa tak
jeho vážnym konkurentom na tento post v našom spolku. Vďaka nemu som
nezostal hladný – vlastne mi týmto zachránil život
Čo sa mi ešte páčilo?
Veterné elektrárne na Vápenkovej skale. Zvlášť vrtuľa číslo 2 mi tak
nejak prirástla k srdcu
Ďalej:
Pekná zasnežená krajinka počas celej túry. Alebo.
Výstup na Hrubý Kamenec a následne výhľady do celej doliny s vodnou
nádržou Buková.
Ďalej:
poslušne hlásil Romanovi, že v priehrade sa naozaj nedalo kúpať. Za prvé,
ľad sa ťažko rozbíjal. Za druhé zabudol som si plavky. Za tretie, nikto ma
nechcel podporiť, povzbudiť, aby som skočil do priehrady. Najlepšie
presvedčovacie metódy máš práve Ty Roman viď. Manín. Škoda že si
teraz chýbal, možno by som sa dal prehovoriť.
Keď sme prešli cez hrádzu priehrady, bolo to už prakticky iba po rovinke a posledných 3.5 kilometra iba po asfaltke až na Bukovú. Posledné spestrenie tejto akcie bolo posedenie v miestnom šenku spojené s dopĺňaním tekutín. Od Hrubého Kamenca mi lietala hlavou túžba po kofole a tá sa mi v tomto pohostinstve splnila.
Čo dodať.
Bola to príjemná, náučná a plodná akcia s prijateľným počasím.
My traja sme sa spoznali s ďalšou nadšenou vyznávačkou pohybu
Ninou.
Niekdy nabudúce dovidenia. Horám zdar a turistike zvlášť!