
Včera poobede sa zrodil nápad podniknúť nejakú akciu práve dnes. Večer sme sa mali rozhodnúť medzi viacerými „destináciami“, ale nepodarilo sa. Ešte dnes ráno vládla mierna neistota ohľadom cieľa. Našťastie odhodlanie zúčastniť sa akcie bolo silnejšie ako neistota, ktorá to nakoniec vzdala.
Netušil som, že sa zúčastňujem vedeckej výpravy plnej bádateľov a nepretržitých vedeckých pokusov. Predmetom vedeckého bádania boli zasnežené konáre. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké množstvo snehu dokáže ohýbať konár stromu. Pri týchto pokusoch preto bolo nutné striasť sneh z dotyčného konára a pozorovať, či sa konár nepohol hore. Neviem, ako je to možné, ale vždy počas týchto pokusov stál pod dotyčným konárom nič netušiaci ďalší člen našej dnešnej výpravy.
Vedecký zápal na chvíľu poľavil až pri Starohorskom vodopáde, kde sme objavili snehovú čerticu. K čomu náš podnetný výskum dospel? To ešte nevieme, pretože teraz nás čaká niekoľkomesačná analýza údajov získaných priamo v teréne.