Detail akcie Okruh Devín hrad a Devínska kobyla

Jozef to zhrnul tradične dobre. Za seba dodám že ozaj počasie vyšlo parádne, vidiet bolo doďaleka, hlavne skoršie. Šli sme ozaj cestou necestou tento krát, skratkami, poľnými cestami a farba značiek sa nám menila s frekvenciou že sme nestíhali sledovať. Ale všetko dobre dopadlo, bez problémov sme trafili k vínu… teda vlastne k autu.

S tým devínskym ríbezľovým vínkom určite doma zaboduješ Jozef. Ja, keď som bol na Devíne, tak som ho kúpil tiež. A musím potvrdiť, že povesť o jeho kvalite, ktorá koluje Slovenskom sa potvrdila.

Z priložených fotiek je vidno, že to bola parádna a veľmi hodnotná akcia. Počasíčko vám vyšlo a tuším aj nálada na túrke bola fantastická. Tak to má byť. Dúfam, že ste si na nás, ostatných turistov spomenuli a vyslali k nám telepatiou správu: „môžete banovať, že ste neboli“ 

Ja túto trasu chcem určite absolvovať, i keď to bude zrejme v inom ročnom období. Ale každé obdobie má svoje čaro. To ma naučil jeden nemenovaný turista, ktorý túto múdru vec vyslovil raz na Bradle A ja s ním plne súhlasím.

Čo nakoniec dodať? Len toľko, že vám tak trochu závidím. Ale určite som vám to prial, aby ste si to užili.

Veľmi krátke zhrnutie akcie:

S Marošom sme sa dohodli v tento predvianočný čas, že vyrazíme do Bratislavy a dokúpime zopár darčekov. V aute sme sa zakecali a zrazu Dunaj a stromy! Bratislava zmizla! Zachovali sme paniku a pokračovali sme ďalej do najbližšej civilizácie.

Tam sme odparkovali auto a vybrali sme sa hľadať nákupné stredisko. Teoreticky by v Bratislave malo byť najviac obchodných domov na meter štvorcový na Slovensku! Čo k tomuto tvrdeniu dodať? Že sme sa znovu zakecali a zrazu sme precitli. Išlo do tuhého! Všade na okolo príroda! Nepomohlo nám ani kričať „Pomóc!“

Tentoraz hľadanie civilizácie trvalo dlhšie. Pre istotu sme si trasu fotili, aby sme v prípade podozrenia, že na danom mieste sme už dnes boli, mali dôkaz. Po niekoľkých hodinách sa nám podarilo doraziť do civilizácie. Na nejaké väčšie nákupy sme už však nemali síl. Aby som neprišiel domov s prázdnymi rukami, dovolil som si kúpiť v Devíne ríbezľové vínko.

No, uvidíme. Možno nabudúce skúsime ísť do lesa dobrovoľne! Ale neberte tie slová automaticky ako záväzok!

Druhým cieľom je miesto zvané „Biele skaly“. Sú tam totemy a skaly s dreveným rebríkom. Blízko sa nachádza prameň. Ešte som tam nebol, tak netuším do čoho idem.

Tá prvá zachádzka je do raketovej základne, ale tá druhá je kam??? Do lesa???

Prvým cieľom je netradičná „rozhľadňa“ v areáli bývalej vojenskej základne protivzdušnej obrany.

Rozhľadňa je vysoká 6 metrov a pozostáva z rúry v ktorej je rebrík. Rúra vraj pochádza z rakety.

Rozhľadňa poskytuje obmedzené výhľady a preto tí, čo ju navštívili, odporúčajú tam ísť, keď stromy nemajú listy.