Detail akcie Tomašovský výhľad z Čingova

Jozef spomenul dôvody, prečo sme neabsolvovali pôvodný plán. A preto napíšem iba o tom čo bolo 

Predovšetkým chcem poďakovať môjmu krstnému otcovi a bratrancovi Petrovi za to, že nám poskytli nocľah a pohostenie na úrovni hotela Ďakujem.

O tom, že pôjdeme do Slovenského Raja sa rozhodlo až ráno po raňajkách. Telefonát kolegom na Hrebienok bol jasný – odpoveď bola „tu prší“. Zbalili sme sa a vozidlom sme sa presunuli na Čingov. Rozhodnutiu, že absolvujeme ferratu Kyseľa sa nik nebránil.

Po zaplatení nutných poplatkov (10€ – ferratový set, 5€ – vstupenka do ferraty Kyseľ aj s poistením, súčasťou je aj obrazový sprievodca v podobe brožúrky) sme sa najprv vydali na Tomašovský výhľad. Aj na tomto mieste bola predpoveď, že bude pršať a tak sme chceli výhľad absolvovať v úvode putovania. Z Tomášovského sme už šli smerom k ústiu Kyseľa. Na jeho začiatku sme si nasadili set (bola to úsmevná činnosť ) a začali si užívať trocha adrenalínu. Na začiatku to nie je až také náročné. V prípade nízkej vody sa dá ísť aj bez istenia. No neskôr bolo istenie už nutné. Prešli sme pekné úseky roklinou a aj vo výške nad tečúcou vodou. Povedali sme si svorne, že v prípade veľkej vody to musí byť ešte väčší zážitok. A tak si túto farratu v tú dobu ešte zopakujeme. Dôstojnou bodkou putovania ferratou je Obrovský vodopád. Po tejto časti našej trasy sme zamierili na Kláštorisko. Pôvodne sme si tu chceli dať polievku, ale od tohto zámeru sme upustili s tým, že polievku si dáme až na Čingove. Ale aj to sme po príchode do cieľa nášho putovania zmenili. Jednohlasne sme sa dohodli, že pohostenie vykonáme v Krajinke.

Moje hodnotenie?

Jednoznačne vynikajúca voľba ísť do Slovenského Raja. Ešte lepšia absolvovať ferratu Kyseľa. Odporúčam každému členovi nášho spolku Ja som maximálne spokojný a dovolím si citovať jedného nášho nemenovaného člena „predčilo to moje očakávania“ 

Ďakujem za spoločnosť Jožovi a Mišovi.

Na priloženej fotečke môj krstný otec a môj bratranec

Zo začiatku sme boli trochu sklamaní, ale zároveň plní očakávaní. Cestou do Slovenského raja počas presunu bolo počasie podstatne krajšie, ako nám sľubovali profesionálni tipéri počasia. Na ich obhajobu však musím spomenúť, že im niektoré ich tipy vyšli, a to nielen vo Vysokých Tatrách.

Požičali sme si výstroj a smelo sme vykročili. Pre istotu sme ako prvý navštívili Tomášovský výhľad. Ak by sa náhodou zhoršilo počasie, nemalo by to príliš veľký význam tam ísť.

O Ferate v rokline Kyseľ vám ale veľa neprezradím, aby ste aj vy zažívali prekvapenie, radosť a zúčastnili sa celkom podarenej spoločenskej hry „kto si ako prvý správne nasadí výstroj“. V našom prípade nik v tejto hre nezískal extra body za pád na zem. Ak by to bolo do potoka body sa zdvojnásobujú.

Poviem snáď len toľko, že na základe našich skúseností odporúčame rukavice a umiestnenie fotoaparátu niekde inde, ako vo vrecku nohavíc. Pri vyťahovaní z vrecka to kvôli postroju nie je ono.

Keď sme dorazili na Kláštorisko, absolvovali sme krátke občerstvenie a pokračovali sme radšej ďalej, pretože niektoré mraky trošku stmavli. Na záver snáď len toľko, že nik z nás neľutoval, že sme absolvovali náhradný program.

Pôvodným plánom bol Slavkovský štít. Už niekoľko dní pred akciou to s ním nevyzeralo dobre. Počasie si chcelo vybrať svoju daň. V piatok večer, po ubytovaní sa v duchu „All inclusive“ u Vincovho krstného, nasledovala kontrola počasia. Nič sa nezlepšilo. Nádej však zomiera posledná. Krstnému a jeho rodine touto cestou ešte raz ďakujeme za prijatie a pohostenie.

Ráno sme sa zobudili, pozreli von oknom a razom sme ožili. Občas oblak, ale to slnku nezabránilo, aby nám ukázalo svoju tvár. Nádej vstávala z popola, ale žiaľ nevstala a ľahla si naspäť. Asi sa potrebovala trochu dospať. Okná, cez ktoré sme pozerali s nádejou von, boli totiž orientované na opačnú stranu, ako náš pôvodný cieľ. Telefonát skupine č. 1, ktorá bola ubytovaná priamo na Hrebienku, našu situáciu jednoznačne vyjasnil v neprospech nášho pôvodného plánu. Počasie nebolo priaznivé, mrholilo a malo sa to zhoršovať, dokonca sa vyhrážali sem tam aj bleskom.

Povedali sme si „Nebudeme to siliť“, a jednohlasná voľba padla na miesto, kde sľubovali „najlepšie“ počasie. Vďaka tomu sa nám podarilo absolvovať Feratu v rokline Kyseľ.