
Súkromne som už Kadlečíkovcov poznal, no na tejto akcii som sa s nimi zoznámil aj turisticky. Musím po tejto akcii potvrdiť, že Kadlečíkovci majú k turistike kladný vzťah.
Neviem čím to je, ale keď ja idem na akciu, tak počasie je k turistom priaznivé. I v tento deň tak bolo a ďakujem prírode za to. Chcem odkázať ostatným kolegom zo spolku, že sa nemusia tejto 30-kovej trasy báť a dávam na zváženie či v 36. ročníku nestojí táto trasa za vyskúšanie. Stúpania, ktoré sme na trase absolvovali neboli až také náročné. Užili sme si aj kvalitné výhľady, ktoré stáli za to. Najkrajší výhľad bol z vŕšku Pecková (576 m). Navštívili sme aj osadu „u Kadlečíkov“.
Na kontrolnom bode č. 2 (Havran) sme sa spojili s druhou prieskumnou skupinou. Tu sme absolvovali obednú prestávku s opekaním špekáčikov a párkov. Pobudli sme tu možno aj hodinku, než sme vyrazili smerom na Sobotište do cieľa. Trasa už bola pohodová a išlo sa len dole. No pre niekoho až taká pohodová nebola. Nášho benjamínka Jožka sme museli, teda ženy museli ošetrovať po páde, ktorý sa mu pritrafil. Svoje remeslo zdravotnej sestry naplno predviedla Katka.
Za zmienku stojí ešte brodenie potoka v Sobotišti a taký malý incident s rozzúrenou ženou na jednej ulici, ktorou sme prechádzali, než sme dorazili ku kultúrnemu domu v dedine. Odmenou za absolvovanie trás nám bol udelený diplom v mieste cieľa.
Za mňa chcem konštatovať, že táto akcia sa maximálne vydarila a vrele
odporúčam nevynechať budúci ročník Kvitujem a chválim aj početnú
účasť z radov nášho spolku.