Detail akcie Zo Šípkového do Nového Mesta

Maros A., myslim, ze sme fucali vsetci. Vdaka Bohu za ten vietor, aspon tie nase plucne piskoty a vrzoty nebolo az tak pocut. Tura sa neda inak hodnotit ako pozitivne- opat. Vyhlady boli tiez miestami na jednicku. Mne sa teda najviac pozdaval vyhlad na Javorinu… ako sme sa dozvedeli z diskusie, niektori tam chodili pozerat perzeidy, niektori tam boli v „osemdesatom devatom“ ked bolo a teraz ten vyraz, ci dobre napisem " sexoidne" , ci??? vincent, za akej ery to bolo?  

No tato skoro jarna previerka dopadla pre mna podla ocakavani, cize kondicne mam po zime co dobiehat ako som zistil na spominanom 200 metrovom stupani kde som skoro zemrev. . Ale akcia tradicne super, bohata ucast potesila. 

Ked sme s Jozom planovali tuto akciu mysleli sme si, ze ako obvykle pojdeme iba dvaja. No ja som bol milo prekvapeny, ked sa zacali postupne prihlasovat turisti s abstakom A moje prekvapenie vyvrcholilo az v den turistiky. Jozef ku mne dorazil vozidlom a priviezol aj dvoch hosti. Jednym bol jeho otec a druhym bol moj byvaly kolega z prace. A treti host bol tiez moj kolega z prace. Takze islo nas devat a to je uz slusna navsteva.

Zacali sme v Sipkovom pri senku ako pravi slovaci. Bolo pekne slnecne ale veterne pocasie, no nam to nevadilo. Vietor sme naplno pocitili, az ked sme dorazili na Velky Plesivec. Tu sme si trochu oddychli (v zavetri) a pofotili par zaberov. Cuduj sa svete neboli sme sami, co prevetravali turisticku obuv. Po trase sme stretali vela ludi, co obdivuju krasy Malych Karpat. Pretrvavajuce slnecne pocasie nas priviedlo az na nasu druhu zastavku – Cachticky hrad. Aj tu sme chvilu pobudli. Odjedli sme z nasich zasob, aby sme mali lahsie ruksaky Na tomto mieste sa s nami rozlucili dvaja clenovia vypravy (Jozef st. a Miro).

Dalsie putovanie nam sprijemnil na trase zurciaci potocik, no neprezradil nam, ze nas caka 200 metrovy stupacik. Ten sme ale zvladli a po kratkej prestavke na vrchole nas cakalo uz iba klesanie do Noveho Mesta. Turu sme zakoncili polievockou a roznymi tekutinami v „Kaca bare“ na okraji mesta. Ked sme sa rozlucili ja s Jozom sme pokracovali k vlaku na stanicu a ostatni odisli Marosovym vozidlo do domovov.

Bola to paradna akcia s celkom slusnou ucastou. Dufam, ze ich bude tohto roku viac. Uz teraz sa na ne tesim 

A uz je turisticko – spolocenska akcia za nami. Prijemnym prekvapenim bola bohata ucast. Trochu fukalo, ale nevadi. Asi dlho v pamati mi zostane situacia, ked pri nas Maros pribrzdil autom a opytal sa nas, ci stihame vlak na stanici. My s Vincom sme ani brvou nepohli a bez zavahania sme odpovedali „istotne“. Ked nam auto mizlo z obzoru, pre istotu sme pozreli na hodinky a kde tu zrazu zistujeme, ze sice vlak odchadzajuci o 16:45 hod. teoreticky stihame, ale budeme sa musiet jemne viac namahat. Zrazu zaznel povel „Pobehneme po najblizsiu krizovatku“. Nuz co uz, tak sme pobehli. Nestacilo to, a preto od dalsej krizovatky znovu teraz uz znamy povel „Pobehnime“. Ked treti raz zaznel povel „pobehnime“ uz islo vlastne o zazitu tradiciu, ktoru sme si nedovolili porusit. Na stanicu sme prisli o 16:40 a pri kupovani listkov pred nami nikto nestal. Proste na paradu. Lenze pani predavajucej listky vlak odchadzajuci o 16:45 hod. nic nehovoril. S prekvapenim sme zistili, ze vlak odchadza o 16:54 hod. a pravdepodobne sme vobec nemuseli bezat. Nevadi, Romanovi nepovieme, ze sme este boli na konci akcie nechtiac schopni chvilu bezat. Celkovy dojem z akcie nam to nepokazilo, a to je dolezite.

Som rad, ked to vyjde a Katka bude moct ist s nami. Katku som naposledy videl v july 2015, takze je to uz poriadne davno. Rad sa s nou opat uvidim 

Male prekvapenie.. na 99,9% sa pridava aj Katka

To si pis Iva, ze sa ide.
S Jozefom sme si dali zavazok, ze tohto roku musime ist na turu aspon raz kazdy mesiac. Avsak nebranime sa ani zvyseniu poctu akcii Ocakavam, ze v lete budu aktivity pocetnejsie 

S bacilom, alebo bez neho- co sa da robit,abstak treba zahnat , ide sa