
Zacali sme skoro rano, este sa ani slniecko nezobudilo a mi sme uz sliapali
„vstric krajsim zajtrajskom“ Po ceste sme stretli dve dievciny, ktore
prisli tym istym vlakom do Smolenic. Tie sa nas asi zlakli, lebo pri prvej
odbocke vyrazili inym smerom a tak sme isli sami bez „vizualnej
podpory“.
Jesenne Male Karpaty su nadherne, hra farieb je proste uchvatna a my sme si
ju uzili naplno. Krasny dojem z akcie nam pokazil na chvilu intenzivny, husty
dazd, ale ani ten nas neodradil od prezivania jedinecnej chvile. Pocasie sa
umudrilo a prichod na Dobru Vodu nam uz nic neskazilo. V miestnom senku sme si
dali polievocku a „polievocku“ Do odchodu busu sme mali dost casu a tak
sme si vypoculi „nazory“ miestnych stamgastov.